Počiatkov pochabý nápad: zadržiavanie turistov za 30 EUR

Autor: Veronika Remisova | 10.7.2013 o 8:40 | (upravené 10.7.2013 o 19:56) Karma článku: 21,07 | Prečítané:  19333x

Čítajúc o najnovšej pochabosti z dielne pána Počiatka ma napadlo, ako to s tým zadržiavaním turistov vlastne myslí. U nás sa totiž zadržiava všeličo, napríklad aj novinári, či iní poctiví ľudia, ktorým nepoctivé praktiky tohto štátu nedajú spávať.

Ale dajme tomu, že náš minister to naozaj myslí dobromyseľne.  V tom prípade by som sa s ním chcela podeliť o najnovšiu skúsenosť, prečo je nemožné zadržať turistu na Slovensku dlhšie ako 3 dni, hoci by pán minister zaplatil cestovnej kancelárií, ubytovaciemu zariadeniu, reštauráciám, taxikárom, letisku... hoci aj 100 EUR. Pred dvoma dňami sme sa vrátili z Banskej Štiavnice a moje zážitky s cestovným ruchom sú teda úplne čerstvé. Začalo to hľadaním ubytovania. Do zariadenia, ktoré malo viac ako polovicu izieb voľných deň pred začiatkom víkendu a deň pred naším plánovaným príchodom, sme písali, koľko by stála izba a či nám môžu dať nejakú zľavu z cien uvedených na internete (cena za izbu bola na slovenské pomery  dosť vysoká). Namiesto toho, aby nás ubytovacie zariadenie presviedčalo o kvalite ponuky, bez úvodu a záveru nám odpísali jednou vetou, že odporúčajú ubytovanie inde.

Tak sme sa ubytovali inde. Ubytovanie vo Svätom Antone (cca 6 km od Banskej Štiavnice) stálo s raňajkami len o 11 EUR menej, ako neporovnateľne krajšia izba a neporovnateľne kvalitnejšie raňajky z produktov domáceho hospodárstva, ktoré sme dostali v horách v Rakúsku. Matrac bol tenučký 5 centimetrov a každé ráno sme sa budili dolámaní, ako po výstupe na Mont Everest.

Múzeum v kaštieli vo Svätom Antone (kultúrne dedičstvo UNESCO), je podľa môjho názoru klenot aj v európskom meradle. Pôvodné zariadenie, nádherná zbierka obrazov a skíc z ciest majiteľov, unikátny prierez výborne zachovaným mobiliárom po niekoľkých generáciách majiteľov, originálne výzdoby stien, lustre, majolikové pece... Len na tých turistov, ktorých tu Počiatek chce zadržať 5 dní sa zabudlo. Označenie ku kaštieľu - len v slovenčine. Ponuka inojazyčného výkladu alebo prehliadky kaštieľa - neexistuje. Propagácia kaštieľa - takmer žiadna... Neviem, či je úroveň propagácie a  marketingu múzea taká biedna preto, že zriaďovateľom múzea je Ministerstvo pôdohospodárstva, alebo je to chronická neschopnosť Slovenska robiť cestovný ruch.

Pred prehliadkou historického parku a lesoparku pri kaštieli nás pani milo upozornila, že sa v parku môžeme prechádzať koľko chceme a dokedy chceme,  len pre zmilovanie Božie, nech nehádžeme  lavičky do jazierka, ako to robia niektorí návštevníci...

Na druhý deň sme sa vybrali do Banskej Štiavnice. Na parkovisku bezradne pobehoval pán z Maďarska. Vysvetlili sme mu, kde si môže kúpiť parkovací lístok, nakoniec sme išli s ním do kiosku kúpiť ho, pretože sa nevedel dohovoriť ani po maďarsky, ani po nemecky, ani po anglicky. Na námestí v zmrzlinovom stánku sme zas strávili nejaký čas vysvetľovaním mladej fešnej zmrzlinárke, že staršia pani hovoriaca po anglicky chce dvakrát čokoládovú zmrzlinu, dvakrát malú a koľko stojí. V reštaurácii v centre mesta sme zas boli svedkami posunkového výjavu na tému kurací šalát, keďže menu bolo len v slovenčine. Týmto sa naša kariéra prekladateľov v Štiavnici skončila a presunuli sme sa  k informáciám. Informácia k prehliadke jednej z pamiatok znela: „prehliadka je možná len po dohode a treba napísať e-mail XY".  Väčšina kostolov bola zatvorená, informačné tabuľky zas len v slovenčine. Na mnohých polorozpadnutých historických domoch sa však skvel nápis, že sa rekonštruujú s podporou Ministerstva kultúry, prípadne s podporou z eurofondov, majiteľmi však bola súkromná spoločnosť, samozrejme z Bratislavy.

Na tretí deň sme si zaplávali v Hodrušskom tajchu, v miestnom bufete si dali pivo za pár centov a bolo nám fajn. Žiadni dotieraví turisti z cudziny neotravovali, v krčme sa drkotalo len po slovensky. To nie ako v Prahe, alebo u Rakúšanov! No a na štvrtý deň, cestou domov sme si takmer rozbili auto... Štiavnica je síce zapísaná v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO, ale cesta z Novej Bane do Štiavnice by mala byť  zapísaná do Guinessovej knihy za počet a hĺbku jám... ale však to je už stará pesnička... (mimochodom, ktože to je ministrom dopravy?) Turisti, sem sa! Nech sa páči, Slovensko vás vrelo očakáva!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?