Elektronické mýto a palivové karty – prvé dejstvo
Na výbere dodávateľa elektronického mýta pracovalo ministerstvo dopravy pod vedením Ľubomíra Vážneho v rokoch 2007 a 2008. Pri definícii spôsobu platby zahrnulo do požiadaviek bankové karty, no na palivové karty vodičov kamiónov akosi „pozabudlo“. A to napriek tomu, že takéto karty sú u nás v obehu minimálne od roku 1997 a mnohé štátne organizácie ich pre služobné autá používajú (poznámka: Palivové karty nevydávajú banky, ale špecializovaní poskytovatelia – u nás napríklad CCS – alebo priamo hlavné značky čerpacích staníc. Dajú sa použiť iba na úhradu na pumpách a súvisiace služby, majitelia služobných áut tak majú výhodu, že ich vodič nemôže použiť napríklad na kúpu televízora. Okrem toho majú rôzne ďalšie výhody, ale ich majitelia za používanie platia nemalé poplatky, u CCS je to napríklad 1,5 % z obratu na karte). Takáto chyba sa nepozdávala ani záujemcom o vybudovanie mýta, preto sa v rámci verejného obstarávania v roku 2008 doslovne pýtali: Otázka: Znamená to, že „petrokarty" vydávané sieťami čerpacích staníc sú z platieb vylúčené? Odpoveď: Áno, verejný obstarávateľ nepovoľuje úhradu mýta prostredníctvom iných platobných kariet okrem tých, ktoré sú vydávané peňažnými ústavmi. Namiesto toho, aby svoju chybu uznalo a napravilo, ministerstvo dopravy (respektíve jemu podriadená Národná dialničná spoločnosť) potvrdilo vylúčenie spôsobu platby, ktorým sa dnes platia takmer tri štvrtiny z celého objemu vybraného mýta. A ja neverím, že to bola náhoda.
Zmluvu o dodávke elektronického mýta so spoločnosťou SkyToll Bratislava podpísali 13. januára 2009. Už o pár týždňov sa zrazu v ministerských hlavách rozjasnilo a so SkyToll začali rokovať o zavedení možnosti platiť palivovými kartami. Dokazuje to tento dokument zverejnený NDS. Dátum síce vymazali, no keďže spomína, že sa NDS musí rozhodnúť do 15. júna 2009 a ide o tretiu verziu dokumentu veľkého významu, rokovania museli začať krátko po podpise hlavnej zmluvy na mýto. NDS navyše vymazala finančnú časť dohody s argumentom, že ide o obchodné tajomstvo a nemá vplyv na ročnú cenu za mýto, čo bolo klamstvo. Napriek utajeniu sme sa znenie podstatných pasáží dozvedeli z dodatku k zmluve o platbách palivovými kartami. Chlapci zo SkyToll povedali štátu, že dobre, platby palivovými kartami zabezpečíme, ale chceme ďalších viac ako 100 miliónov eur – necháme si 6,72 % z každej platby. A štát povedal, že jasné, v pohode. Hoci banky si za platby bankovými kartami pýtajú od obchodníkov maximálne 2 % z obratu. Toľko platia skôr menšie obchody, pri mýte ale hovoríme o priemernom ročnom objeme platieb na jedno platobné miesto okolo milióna eur.
Vďaka pochybnostiam Európskej komisie sme sa neskôr dozvedeli, že platby pre SkyToll overuje nejaká spoločnosť Fleetpay, a.s. Tá má však zmluvu priamo so SkyToll, štát s ňou nič nemá. SkyToll jej ale do centa odovzdáva všetko, čo za overovanie dostane od štátu (v roku 2011 to bolo 7,03 milióna eur – novšie účtovné uzávierky v registri nie sú, hoci termín na daňové priznania 2012 a 2013 dávno uplynul – otázku prečo by malo zodpovedať ministerstvo financií). Nevidím žiadny rozumný dôvod, pre ktorý by si súkromná firma SkyToll nebola schopná nájsť lacnejšieho a hlavne skúsenejšieho poskytovateľa overovania (Fleetpay vznikla iba v lete 2009 a mala ledva dvoch zamestnancov). Jediným vysvetlením by bolo, že to niekto vymyslel „vlastnou hlavou“ a Fleetpay je iba nástrojom.
Kto sa teda mal dostať k viac ako 100 miliónovému balíku za palivové karty? Spoločnosť Fleetpay, a.s. vznikla notárskou zápisnicou dňa 23.7.2009 a jej akcionári pri vzniku boli: 50 % akcií REIF s.r.o. Bratislava, zastúpená na základe plnej moci Andrejom Farkašom... a 50 % akcií Birstal holdings limited (Cyprus), zastúpená na základe plnej moci Mgr. Jurajom Džubasom. Pokiaľ ide o pána Džubasa, od roku 2008 do leta 2014 bol členom dozornej rady Kedros, a.s. Bratislava, ktorá vystupuje v druhom dejstve príbehu nižšie. Ako som písala už v mojom minulom blogu o elektronickom mýte, osoba s rovnakým menom - Andrej Farkaš zastáva v spoločnosti ECO-INVEST, a.s. (jej prezident je Milan Fiľo) od roku 2007 pozíciu právneho poradcu s pôsobnosťou pre celú holdingovú štruktúru. Majiteľom firmy REIF s.r.o. bola v roku 2009 holandská spoločnosť TollNet a jej majiteľom zase firma Afortiori Holding& Finance Ine. na Britských Panenských ostrovoch. V ságe elektronického mýta to nie je prvá „panenská“ firma, ktorú pán Andrej Farkaš zastupoval – v mojom prvom blogu som už písala o firme Mitsan International – kedysi majiteľovi polovice slovenského elektronického mýta (SkyToll) s rovnako čarovným sídlom. Dnes vlastní firmu REIF s.r.o. holandská spoločnosť Sevenra N.V., ktorá zároveň cez rôzne medzistupne vlastní už 90 % v prevádzkovateľovi elektronického mýta SkyToll. Sevenru vlastní cyperská Anuket Limited. A hádajte, kde má sídlo jej materská firma? Áno, na Britských Panenských ostrovoch (obrázok hovorí za všetko). Tam pod palmou sídli firma, ktorej na základe výberu za čias ministra dopravy Ľubomíra Vážneho (za účasti súčasného podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie Andreja Holáka, nominovaného Smerom, a ďalších „odborníkov“) zaplatíme spolu možno až miliardu eur. Tak na okraj, v časopise Trend č. 48 z minulého týždňa sa na strane 20 písalo, že „Veľké banky majú dokonca pravidlá, že firmy s väzbami na „tvrdé“ daňové raje...rovno odmietajú. Takéto pravidlá pre Trend oficiálne potvrdili napríklad VÚB či Tatra banka...“. No a práve Tatra banka je v dokumentoch NDS označovaná za „clearingovú banku“ projektu elektronického mýta.
V minulom blogu som spomenula, že SkyToll bol v roku 2013 najziskovejšou firmou na Slovensku v rebríčku firiem Trend Top 200 z pohľadu pomeru tržby za služby/čistý zisk po zdanení. Fleetpay je ešte lepší, z peňazí za overovanie platieb dokáže na čistý zisk premeniť 43 % tržieb (posledná dostupná účtovná závierka – rok 2011).
Elektronické mýto a palivové karty – druhé dejstvo
Európska komisia dotlačila vládu, aby si prestala objednávať overovanie platieb palivovými kartami od SkyToll (keďže to nebolo súčasťou pôvodného verejného obstarávania a SkyToll by tak dostal až 140 miliónov navyše). Národná diaľničná spoločnosť, tentoraz už pod krídlami nového ministra dopravy Jána Počiatka, preto musela pripraviť verejné obstarávanie. Najskôr uverejnila predbežné oznámenie, v ktorom cenu za služby odhadla na 75 miliónov eur. A hop o týždeň neskôr obstarávanie vyhlásila s odhadovanou cenou135 miliónov eur.
V podmienkach účasti NDS stanovila, že prípadný záujemca musí mať ako referenciu aspoň 1 zákazku s nasledovnými parametrami:
- doba realizácie zákazky/projektu v dĺžke minimálne 2 roky,
- minimálny objem transakcií (platieb za mýto) palivovými kartami 100 miliónov eur ročne za 2 posledné roky.
Tieto podmienky však boli presne na mieru ušité doterajšiemu spracovateľovi – Fleetpay. Napríklad zákazníci najväčšieho vydavateľa palivových kariet na Slovensku (CCS) nimi v roku 2013 zaplatili za tovar v hodnote menej ako 35 miliónov. Obrat 100 miliónov eur tak mohol splniť jedine Fleetpay. Ak by sa NDS snažila vybrať čo najlepšiu a najhospodárnejšiu možnosť, limity by nastavila tak, aby sa mohli zapojiť aj iné firmy. A nestanovila by maximálnu výšku provízie za spracovanie platieb na 7 %, ale na 1 %.
Nie je preto prekvapivé, že zo štyroch firiem prihlásených do tendra boli ešte v marci 2014 dve vylúčené pre nesplnenie podmienok (z toho jedna bola firma známeho „kameramana“ Martina Daňa). Cenové ponuky tak predložili dve firmy: Paywell, a.s. a Kedros, a.s. Pokiaľ ide o Kedros, v jeho dozornej rade sedel až do júla 2014 pán Juraj Džubas, ktorý zakladal firmu Fleetpay (viď prvé dejstvo), netreba nič dodávať. Súťaž však s ponukou 6,75 % z každej platby vyhrala spoločnosť Paywell, a.s. a vzhľadom na nastavenie súťaže je jasné, že musela použiť jedine referencie od Fleetpay, ktorý ich určite neposkytol len tak. Veď NDS mu cez podmienky účasti v obstarávaní zabezpečila v podstate monopol, ktorý mohol zúročiť.
Pokiaľ ide o majiteľa firmy Paywell, ktorý získal od NDS super biznis na dlhé roky, doteraz medializované informácie hovorili o cyperskej firme Evock Limited zo starej známej kancelárie/bytu 102. Vlastníkom Evock Limited je však ďalšia cyperská firma z tej istej kancelárie: Berg Nominees Limited. A o nej sa dali zistiť zaujímavé veci:
v roku 2013bol za jej riaditeľa menovaný a túto funkciu stále vykonáva Baris John Nicolaides (kópia oznamu pre obchodný register – meno v prvej časti) – rovnaký pán je na stránke cyperského štátneho dohľadu nad trhom cenných papierov (Cyprus Securities and Exchange Commission) uvedený pod číslom 52. ako zamestnanec spoločnosti J&T,
na dokumente o prevode akcií tejto spoločnosti na ďalšiu schránkovú firmu v roku 2013 je úplne dole ako kontaktná adresa uvedená J&T Global Services,
spoločnosť zriadila v apríli 2014 záložné právo v prospech Poštovej banky Bratislava na sumu vyše 58 miliónov eur. Viac ako 98 % akcií Poštovej banky vlastnia skupiny J&T a Istrokapitál.
V roku 2008 návšteva ministra Počiatka na jachte J&T s obrovskými ziskami na obchodoch s korunou pár dní potom rozhodne nesúvisela. Tak aj teraz. Jeho ministerstvo a Národná diaľničná spoločnosť sa veľmi snažili, aby služby platené z našich daní nakúpili čo najlepšie. A minister Počiatek je s výberom spokojný. Ako správne hovorí pán minister, žiadnu firmu nemôže pri verejnom obstarávaní diskriminovať. Ja dodávam, že by to ani nikto nerobil, keby sme jej za služby platili normálnu cenu, a nie akési kultivovanejšie výpalné.
Čo sa dá robiť? Zmluva je podpísaná a ak by ju aj NDS zrušila, firma z Cypru by po desiatich rokoch na našich súdoch získala ušlý zisk bez roboty. Jediným zadosťučinením pre nás tak môže byť odchod neschopných či skorumpovaných štátnych úradníkov a politikov. Aby dostal šancu niekto lepší a šikovnejší. Aby sme dostali šancu žiť na lepšom Slovensku my všetci.