reklama

Červené gorily I. – Ako sa skladáme na Babišovu fabriku

Európska komisia nedávno oznámila, že nemá námietky proti štátnej pomoci v celkovej výške takmer 59 miliónov eur pre Duslo Šaľa. Majiteľovi firmy, najbohatšiemu Slovákovi pánu Babišovi, tak každý z nás prispeje okolo 11 eur. Čo však za to dostaneme?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (74)

Pracovné miesta

Investičná pomoc je určená na výstavbu novej výrobne čpavku („Čpavok 4“). Premiér Fico i minister hospodárstva Pavlis hovoria v každom rozhovore o 800 udržaných pracovných miestach. Minister hmlisto dodáva aj nejaké novo vytvorené. V rozhodnutí Európskej komisie o schválení pomoci sa dokonca na základe podkladov nášho ministerstva uvádza už 1 800 pracovných miest („The project is expected to preserve around 1,800 jobs at the plant“). Je to priam zázračné zvýšenie efektu projektu a už sa teším na vysvetlenie pána ministra, ako k tomu číslu pre Brusel došiel.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Veľké investície v chemickom priemysle podliehajú hodnoteniu vplyvu na životné prostredie (EIA). A vďaka nemu zistíme pravdu o projekte „Čpavok 4“. Ako sa píše v zámere investície zverejnenom na stránke ministerstva životného prostrediaPo nábehu výrobne Čpavok 4 a uvedení do trvalej prevádzky sa uvažuje s poklesom počtu pracovníkov o 8. [...] V novej prevádzke Výroba čpavku 4 bude zamestnaných 63 pracovníkov.“  V rozhodnutí ministerstva o schválení investičnej pomoci sa o pracovných miestach nepíše vôbec nič a podnik si tak môže prepúšťať koľko chce. Jednou z mála podmienok pre Duslo je, že zachová výrobu v prevádzke Čpavok 4 počas najmenej piatich rokov (z čoho ako tak vyplýva, že zachová aj miesta pre 63 pracovníkov, ktorí túto linku ovládajú). Po prepočítaní štátnej pomoci na zachovaných 63 pracovných miest prispievame na jedného pracovníka 15 490 eur mesačne! Koľko z toho asi uvidia na výplatnej páske ľudia v továrni? Na porovnanie automobilka Peugeot Citroën dostala pri príchode na Slovensko nižšiu štátnu pomoc ako teraz Duslo Šaľa, no zmluvne sa zaviazala vytvoriť 1 620 pracovných miest.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pokiaľ ide o tých 800 či 1800 pracovných miest uvádzaných ministerstvom, tvrdenie musí byť založené na vyhrážke majiteľa Dusla Šaľa (česká firma Agrofert, ktorej jediným vlastníkom je Babiš), že ak nedostane štátnu pomoc na stavbu novej výrobne čpavku, zavrie celú výrobu hnojív alebo dokonca takmer celé Duslo Šaľa (celá fabrika má vrátane riaditeľov okolo 2 100 zamestnancov). Tieto správy o zatvorení celej fabriky však pravdepodobne boli iba účelovým divadielkom s cieľom odôvodniť 59 miliónovú štátnu pomoc. Prečo? Predstavitelia Agrofertu spomínali ako dôvod možného presťahovania výroby do Čiech alebo Nemecka najmä vysoké ceny plynu na Slovensku. Ale podľa údajov Eurostatu je konečná cena plynu pre priemyselné podniky v Nemecku vyššia ako u nás, nehovoriac o cene pracovnej sily. Výstavba novej chemickej fabriky podobnej veľkosti (Duslo zaberá plochu zhruba 2,5 x 1,5 kilometra) v Nemecku alebo Čechách by si vyžadovala miliardové investície a získanie štátnej pomoci by bolo vylúčené. Pravidlá EÚ totiž zakazujú podporu pre projekty, ktoré iba „presúvajú rovnakú alebo podobnú výrobu“. Navyše miliardová štátna pomoc od českého štátu by bola pre Andreja Babiša politickou samovraždou, keďže je českým ministrom financií. Nemalou prekážkou by bol určite aj odpor verejnosti kvôli ochrane životného prostredia – podľa údajov EIA Duslo Šaľa v roku 2011 spálilo priamo v podniku 5 500 ton odpadu, a na skládke uložilo 12 242 ton odpadu. Jednou z dvoch používaných skládok sú Budmerice, kde v lete 2014 došlo k samovznieteniu chemických odpadov. Po vzhliadnutí týchto fotiek by novú Babišovu fabriku určite vítali v Nemecku či Čechách s otvorenou náručou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Konflikt záujmov ministra hospodárstva Pavla Pavlisa

Pokiaľ ide o obvinenia z konfliktu záujmov, minister Pavol Pavlis i premiér Fico šikovne redukovali celý problém na fakt, že Pavlis sa Babišom pozná z minulosti, a to predsa nevadí.

Minister Pavlis v rozhovore pre RTVS a Markízu okrem iného hovorí: „Ja budem prvý, ktorý sa pod ten projekt podpíše. [...] Ja mám s pánom Babišom nejaké aktivity z minulosti [...] v čom je konflikt záujmov? [...] Technológia je v zmysle projektu gumárenskej výroby, s ktorou ja nemám absolútne nič spoločného.“

Podobne argumentuje na tlačovej konferencii 10. júla 2014 aj premiér Fico. Navyše na začiatku pridá úplne zavádzajúcu informáciu: „Nevidel som zatiaľ žiadny návrh, ktorý by bol vo vláde. Keď bude vo vláde, tak sa vyjadríme.“ Všetci vieme, že pán premiér je vynikajúci právnik. Určite preto vedel, že poslanci SMER-u pár mesiacov predtým schválili novelu zákona o investičnej pomoci, na základe ktorej schvaľuje pri investíciách nad 200 miliónov eur štátnu pomoc iba minister hospodárstva, a nie vláda. Žiadny návrh vo vláde preto ani nebol, ani nebude. Keď povedal tie slová, rozhodnutie o schválení štátnej pomoci podpísané ministrom bolo už týždeň na kontrole v Bruseli. A samozrejme žiadosť Dusla nebola na stole od roku 2013, ako spomína Fico, ale presne od 5. mája 2014.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vráťme sa však k výrobe hnojív, keďže táto je kľúčovým dôkazom konfliktu záujmov v tomto prípade. Z údajov o počte zachovaných pracovných miest vyplýva, že ak by podnik nedostal štátnu pomoc, ukončil by výrobu hnojív v podniku (čpavok je dôležitou látkou na ich výrobu). Aj v zámere pre EIA sa uvádza, že „Ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala [...]slovenský priemysel príde o jedinú domácu spoločnosť vyrábajúcu hnojivá pre stredoeurópsky región s čím bude súvisieť strata zamestnania pre viac ako 1500 priamych zamestnancov“. Na hnojivá dnes Duslo spracováva 93 % vyrobeného čpavku. Hnojivá sú ťažké a je ich veľa, časť z nich sa preto k zákazníkom dopravuje v lodiach po Dunaji. No a v prístave ich na lode nakladá firma Port Service Bratislava, spol. s r.o., ktorej najväčším spoločníkom je úplnou, ale naozaj úplnou náhodou minister hospodárstva Pavol Pavlis s manželkou. Presnejšie, spoločníkmi sú:

34 % FIN - MARK, spol. s r.o. - (od 5.12.2008) (100 % vlastní Pavol Pavlis s manželkou, ktorá je konateľkou firmy), do 5.12.2008 to bola MARK, spol. s r.o. (od roku 1999 vlastnil 100 % Pavol Pavlis)

33 % IMOBA, a.s. Praha (prostredníctvom SynBiol, a.s. Praha je jediným akcionárom Andrej Babiš)

33 % firma Mierka, Rakúsko

Vo výročnej správe spoločnosti za rok 2006 sa na strane 7 uvádza:V hlavnej oblasti obchodu spoločnosti zmluvné kontrakty na rok 2007 s prístavom Bratislava- Slovenskou plavbou a prístavmi, a.s. zvýšili sadzby prekladu zo strany dodávateľa, na čo spoločnosť' reagovala zmenou - zvýšením sadzieb odberateľským partnerom - DUSLO ŠAĽA, a.s.“. Duslo Šaľa je tu uvedené ako hlavný, ak nie jediný zákazník spoločnosti. Iste, bolo to dávno. Myslíte ale, že si firma s takouto stránkou na internete hľadá nových zákazníkov ľahko? Preto ak by ministerstvo hospodárstva neposkytlo štátnu pomoc firme Duslo Šaľa a tá by ukončila výrobu hnojív, poškodilo by to spoločnosť, ktorej spoluvlastníkom je minister hospodárstva (do 3. júla štátny tajomník). Ak toto nie je konflikt záujmov, čo potom je?

Zaujímavá je aj strana 8: podľa zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti dňa 16.4.2007 zastupuje Pavol Pavlis jedného zo spoločníkov (MARK s.r.o.) v pozícii konateľa (hoci ním podľa obchodného registra nebol). Ale Pavol Pavlis bol od 4.7.2006 poslancom Národnej rady SR za SMER a poslanci majú podľa ústavy podnikanie zakázané. Na poslednej strane je Pavol Pavlis uvedený ako autor poznámok k účtovnej uzávierke.

Pozadie schvaľovania pomoci

Aj pána Fica zdá sa zaskočila rýchlosť konania ministerstva hospodárstva pri projekte, v ktorom štát zaplatí skoro 60 miliónov eur. Bežný človek sa na úradoch často stretáva so situáciou ako vystrihnutou z mojej obľúbenej skladby Ja som optimista (tu v podaní Milana Lasicu a Bratislava Hot Serenaders): „a upovedomili ma už za rok, že nemám ten nárok“. Nie však firma pána Babiša: Duslo predložilo investičný zámer 5. mája 2014. Ministerstvo hospodárstva ho schválilo 23. mája, následne Duslo požiadalo o poskytnutie investičnej pomoci 24. júna a hneď o dva dni neskôr bola jedna z najvyšších štátnych pomocí v histórii Slovenska schválená ministrom hospodárstva a odoslaná do Bruselu. Môžeme sa pýtať, prečo zrazu taký zhon pri projekte, ktorý firma pripravuje niekoľko rokov. Aká bola motivácia našich ústavných činiteľov nevedno, no ak by pomoc bola podpísaná o tri pracovné dni neskôr, vzťahovali by sa na ňu nové pravidlá EÚ pre hodnotenie regionálnej investičnej pomoci (platné od 1. júla 2014) a schválenie Bruselom by bolo komplikované, ak nie nemožné. Stačí si prečítať opis nových pravidiel, kde Európska komisia uvádza (opis v tlačovej správe je v angličtine – samotné pravidlá sú však aj po slovensky): „Na základe skúseností Komisie tieto pravidlá obsahujú prísnejší prístup k investičnej pomoci pre veľké podniky vo vyspelejších podporovaných oblastiach. V skutočnosti sa ukazuje, že rozhodnutia veľkých firiem k investíciám v danom regióne sú podmienené skôr faktormi ako sú náklady a dostupnosť výrobných prostriedkov (pracovná sila, pôda, kapitál, atď.) a všeobecný ekonomický kontext (dane, podnikateľské prostredie), než štátnou pomocou. Poskytnutie pomoci v takomto kontexte, keď by veľká spoločnosť investovala v každom prípade, predstavuje štátna pomoc rozdávanie "peňazí zadarmo", ktoré iba znižujú bežné prevádzkové náklady spoločnosti. Jej (miestni) konkurenti musia takéto náklady pokrývať aj bez pomoci. To vedie k plytvaniu peniazmi daňových poplatníkov a k narúšaniu hospodárskej súťaže na jednotnom trhu so škodlivými účinkami na hospodársky rast.“

Do roku 2014 musela každú štátnu pomoc podľa zákona 561/2007 o investičnej pomoci schváliť vláda, s aspoň minimálnou kontrolou verejnosti. To sa však malo zmeniť. Dňa 11. marca 2014 zasadal výbor NR SR pre hospodárske záležitosti a rokoval o zákone o podomovom predaji a predaji na diaľku. Poslancovi za SMER Marošovi Kondrótovi sa však zdalo vhodné, aby do tohto zákona vložil nový článok, ktorým sa mení zákon o investičnej pomoci tak, že projekty s investičnými nákladmi nad 200 miliónov eur nemusí schvaľovať vláda, ale iba minister. Návrh má úžasnú logiku: napríklad štátnu pomoc 1 milión musí schváliť celá vláda, ale pomoc 60 miliónov pekne v tichosti minister. O dva dni nato dáva hovorca Agrofertu (jeho jediný majiteľ je Babiš) rozhovor pre český denník E15 a hrozí presunom výroby čpavku z Dusla Šaľa, pokiaľ firma nedostane od Slovenska investičnú pomoc. Zákon poslanci SMER-u odhlasujú a začne platiť 1. mája. Duslo predloží svoj investičný zámer na ministerstvo hospodárstva 5. mája. Je jedinou spoločnosťou, ktorá využila spomínaný pozmeňovací návrh poslanca Kondróta.

A odkiaľ vietor fúka? Časopis .týždeň už v roku 2012 napísal o poslancovi Kondrótovi a dnes už ministrovi Pavlisovi toto: „O poslancovi Kondrótovi, s ktorým sa spoznal v Petrimexe, Babiš povedal, že ho videl naposledy pred rokom 1995.“ „Babiš hovorí, že s Pavlisom sa vidí približne raz do roka – pri spoločenských udalostiach bývalých kolegov z Petrimexu.“ Všetci aktéri tejto kauzy (poslanec predkladajúci pozmeňovací návrh, minister hospodárstva i majiteľ firmy) sa tak poznajú z podniku Petrimex. V tom istom článku sa píše: „Jeden zo zakladateľov strany Bohumil Hanzel tvrdil, že videl aj notársky overenú kópiu zmluvy medzi Ficom a „skupinou piatich sponzorov, ktorých zastupuje veľmi vplyvný podnikateľ”. V zmluve sú vraj títo sponzori označení ako sympatizanti 1 až 5, pričom v roku 2006 im patrilo prvých 25 miest kandidátky Smeru“. Pavol Pavlis bol v roku 2006 na kandidátke SMER-u na 15. a Maroš Kondrót na 22. mieste. Už iba drobným detailom je, že Maroš Kondrót je spolužiakom z gymnázia s ďalším človekom, často označovaným za mecenáša SMER-u: Jozefom Brhelom. Okrem iného, keď bol Brhel ešte za čias Mečiara štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva, Kondrót mu robil poradcu.

Podobná zostava ľudí má však na svedomí aj ďalších 60 miliónov eur, o ktoré my občania takmer s určitosťou prídeme. Pokračovanie blogu čoskoro.

Veronika Remisova

Veronika Remisova

Bloger 
Politik Populárny bloger
  • Počet článkov:  92
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Poslankyňa parlamentu za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Poslankyňa miestneho zastupiteľstva Bratislava-Staré Mesto"…there is no path, paths are made by walking…" Zoznam autorových rubrík:  SlovenskoBratislava - Staré MestoCestopisy a potulky

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu