Grécko, hodina pravdy

Autor: Veronika Remisova | 6.7.2015 o 15:47 | (upravené 6.7.2015 o 16:06) Karma článku: 9,52 | Prečítané:  1585x

A je to, ak sa najbližších pár dní nestane zázrak, Grécko končí v eurozóne. Mnohí ľudia u nás i v Európe prijímajú túto správu s akýmsi zadosťučinením. Zabúdajú pritom, že za v podstate celý dlh Grécka ručia oni sami.

Slovensko ručí spolu za viac ako 2 miliardy eur (1,5 miliardy záruky za euroval a zvyšok podiel na dlhoch voči Európskej centrálnej banke), teda zhruba 400 eur na každého obyvateľa. V prípade krachu Grécka sa krajina s veriteľmi dohodne na splatení časti dlhu – dajme tomu polovice (napríklad Argentína sa po ostatnom krachu dohodla na splatení iba jednej tretiny hodnoty dlhu). Každého z nás tak krach bude stáť 200 eur. Super, nie?

O navýšení eurovalu sa v Národnej rade hlasovalo 13. októbra 2011, stojí dnes možno za pripomenutie, ako naši poslanci vtedy hlasovali. Krach Grécka v rokoch 2010 či 2011 by možno v Európe spôsobil katastrofu, keďže problémy mali aj iné krajiny, ktorých dlh by sa kvôli objemu nedal zachrániť žiadnym eurovalom (napríklad Taliansko – dlh 2 200 miliárd eur – viac ako 35 tisíc na obyvateľa). S pomocou Grécku, ako prevenciou proti šíreniu paniky, by sa preto dalo súhlasiť. Záchrana krajiny však znamenala aj presun veľkej časti gréckeho dlhu a rizika zo súkromných bánk na verejné inštitúcie. Kým predtým dlhovalo Grécko najmä francúzskym, nemeckým či belgickým bankám, dnes dlhuje prakticky iba EÚ a Medzinárodnému menovému fondu (MMF) a teda nám, obyvateľom ich členských krajín. A aby sme my z našich peňazí ťahali horúce gaštany z ohňa namiesto nemeckých a francúzskych bánk, s tým súhlasiť nemôžem.

Európsky návrh reforiem, ktorý v nedeľu Gréci odmietli v referende, nebol ideálny. No na druhej strane to v mnohých oblastiach neboli žiadne krvilačné opatrenia (celý návrh v angličtine). Napríklad DPH: aj po reforme by platili na základné potraviny, elektrinu alebo plyn daň 13 %, kým my tu dnes platíme 20 % DPH. Za normálnych okolností by bol krach Grécka pre krajinu šancou na nový začiatok. No pri vláde, akú tam majú, to bude len chaos a bieda pre obyčajných ľudí. Nieže nemajú peniaze na splátky dlhu, nemajú peniaze ani na platy a dôchodky. A keďže im nikto nepožičia, jediné riešenie je vytlačiť si nové drachmy a platiť nimi. Po devalvácii voči euru všetok dovoz (benzín, spotrebné tovary...) prudko zdražie. Nezávidím im.

Slovensko by si z príbehu Grécka malo zobrať dve ponaučenia:

  • nevoliť politikov, ktorí naše peniaze rozhadzujú na dlh a nemyslia na to, kto a z čoho ich bude raz splácať, ako dnes Smer;
  • nevoliť politikov, ktorí majú plné ústa múdrych rečí ako nedávno Syriza v Grécku, no v skutočnosti sú babráci. Napríklad čo dobré v ekonomike či proti nezamestnanosti za posledných 25 rokov spravila taká SNS Andreja Danka? Ja neviem o ničom. Iba že do krachu doviedol Andrej Danko aj za Mečiara sprivatizovanú firmu Lesostav Danker, a.s. (Danko bol v jej predstavenstve aj so svojou,  dnes už bývalou manželkou od roku 1996 až do krachu firmy v roku 2000). Slovenský Tsipras ;-)

#slovenskyTsipras

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?