Slovensko ručí spolu za viac ako 2 miliardy eur (1,5 miliardy záruky za euroval a zvyšok podiel na dlhoch voči Európskej centrálnej banke), teda zhruba 400 eur na každého obyvateľa. V prípade krachu Grécka sa krajina s veriteľmi dohodne na splatení časti dlhu – dajme tomu polovice (napríklad Argentína sa po ostatnom krachu dohodla na splatení iba jednej tretiny hodnoty dlhu). Každého z nás tak krach bude stáť 200 eur. Super, nie?
O navýšení eurovalu sa v Národnej rade hlasovalo 13. októbra 2011, stojí dnes možno za pripomenutie, ako naši poslanci vtedy hlasovali. Krach Grécka v rokoch 2010 či 2011 by možno v Európe spôsobil katastrofu, keďže problémy mali aj iné krajiny, ktorých dlh by sa kvôli objemu nedal zachrániť žiadnym eurovalom (napríklad Taliansko – dlh 2 200 miliárd eur – viac ako 35 tisíc na obyvateľa). S pomocou Grécku, ako prevenciou proti šíreniu paniky, by sa preto dalo súhlasiť. Záchrana krajiny však znamenala aj presun veľkej časti gréckeho dlhu a rizika zo súkromných bánk na verejné inštitúcie. Kým predtým dlhovalo Grécko najmä francúzskym, nemeckým či belgickým bankám, dnes dlhuje prakticky iba EÚ a Medzinárodnému menovému fondu (MMF) a teda nám, obyvateľom ich členských krajín. A aby sme my z našich peňazí ťahali horúce gaštany z ohňa namiesto nemeckých a francúzskych bánk, s tým súhlasiť nemôžem.
Európsky návrh reforiem, ktorý v nedeľu Gréci odmietli v referende, nebol ideálny. No na druhej strane to v mnohých oblastiach neboli žiadne krvilačné opatrenia (celý návrh v angličtine). Napríklad DPH: aj po reforme by platili na základné potraviny, elektrinu alebo plyn daň 13 %, kým my tu dnes platíme 20 % DPH. Za normálnych okolností by bol krach Grécka pre krajinu šancou na nový začiatok. No pri vláde, akú tam majú, to bude len chaos a bieda pre obyčajných ľudí. Nieže nemajú peniaze na splátky dlhu, nemajú peniaze ani na platy a dôchodky. A keďže im nikto nepožičia, jediné riešenie je vytlačiť si nové drachmy a platiť nimi. Po devalvácii voči euru všetok dovoz (benzín, spotrebné tovary...) prudko zdražie. Nezávidím im.
Slovensko by si z príbehu Grécka malo zobrať dve ponaučenia:
nevoliť politikov, ktorí naše peniaze rozhadzujú na dlh a nemyslia na to, kto a z čoho ich bude raz splácať, ako dnes Smer;
nevoliť politikov, ktorí majú plné ústa múdrych rečí ako nedávno Syriza v Grécku, no v skutočnosti sú babráci. Napríklad čo dobré v ekonomike či proti nezamestnanosti za posledných 25 rokov spravila taká SNS Andreja Danka? Ja neviem o ničom. Iba že do krachu doviedol Andrej Danko aj za Mečiara sprivatizovanú firmu Lesostav Danker, a.s. (Danko bol v jej predstavenstve aj so svojou, dnes už bývalou manželkou od roku 1996 až do krachu firmy v roku 2000). Slovenský Tsipras ;-)
#slovenskyTsipras
