reklama

Garáž z kauzy Interblue znovu na scéne - ako robí Smer pre seba a schránky

Štát podpísal zmluvu na prevádzku kompy na Dunaji za najmenej 50 miliónov eur. Šťastný výherca verejného obstarávania súťažil sám. V kauze vystupuje aj americká garáž známa z emisného škandálu prvej vlády Roberta Fica.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (167)

Predstavte si, že ste počestný slovenský podnikateľ. Jedného dňa vás napadne, že si dáte vyrobiť dvesto tonovú kompu na prevoz áut cez rieku. Keď je kompa hotová, rozmýšľate, čo s ňou. Po pár dňoch sa na vás usmeje šťastie – štát vypíše verejné obstarávanie na pätnásťročné prevádzkovanie kompy do Vojky (vodné dielo Gabčíkovo). Viete, že štát pod vedením pána Fica nie je taký bohatý, aby si kupoval lacné veci. A tak ponúknete v súťaži maximálnu možnú cenu. Keďže nik iný sa do súťaže neprihlásil, vyhrávate. A kompa je v suchu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Presne takéto divadielko nám v lete zinscenovala vláda prostredníctvo štátneho podniku Vodohospodárka výstavba. Je to úplne zjavné - niekto musel dopredu vedieť, že verejné obstarávanie vyhrá a oplatí sa mu loď vyrobiť. Skôr ma prekvapuje, že si scenárista tejto frašky nedal viac námahy s obsadením. Zmluvu na prevádzku kompy na trase dlhej 520 metrov podpísala so štátom firma Ponton City a.s. Štátu tu pri zmluve za 50 miliónov eur vôbec navadilo, že podľa účtovnej uzávierky za rok 2014 nemala firma jediného zamestnanca. Akcionárom firmy bola ešte začiatkom roka 2014 spoločnosť Slovenská plavba a prístavy - Lodenica, s.r.o., ktorá bola pod vplyvom skupiny Budamar. Tej Budamar, ktorá sa v mnohých článkoch spomína v súvislosti s údajným daňovým podvodom vo výške 20 miliónov eur, odvolávaním čestných vyšetrovateľov a prepojením na Smer (napríklad: http://www.tyzden.sk/casopis/15097/chobotnica-budamar/). Koncom roka sa však vlastníctvo zmenilo do lepšieho. Polovičným vlastníkom sa stala CFS s.r.o. Bratislava. Jej vlastnícka štruktúra dnes končí v pražskej firme VISEGRAD ASSET MANAGEMENT a.s. V notárskej zápisnici o firme z 18. decembra 2014 sa píše: „Já, Mária Ščamburová, prohlašuji, že společnost BUSINESS INVESTMENTS LLC je k dnešnímu dni vlastníkem (držitelem) všech 10 ks kmenových listinných akcií na jméno o jmenovité hodnote 49,764.000,-- Kč obchodní společnosti VISEGRAD ASSET MANAGEMENT a.s.“ Je v nej uvedená aj adresa tohto majiteľa: 18217 121 st Street, Southeast, Snohomish, Washington, USA. Ľuďom s dobrou pamäťou sa možno zdá povedomá a majú pravdu. Je to adresa garáže, v ktorej sídlila firma Interblue v emisnom škandále prvej Ficovej vlády, v ktorom sme prišli o 47 miliónov eur. Jedným z dvoch členov predstavenstva Ponton City, a.s. je od 30.9.2014 Ľubomír Baník. Ľubomír Baník je tiež jedným z dvoch členov predstavenstva pražskej firmy VISEGRAD ASSET MANAGEMENT a.s. (pôvodný názov BRILLIANT ASSET MANAGEMENT a.s.). Dňa 9.10.2014 ho tam menovala schránka BUSINESS INVESTMENTS LLC z americkej garáže (18217 121 st Street, Southeast, Snohomish, Washington, USA). Bez ohľadu na to, kto vlastní firmu Ponton City na papieri je zrejmé, že cez člena predstavenstva je prepojená na schránku v americkej garáži. Štát tak podpísal zmluvu na prevádzku kompy s firmou, ktorá má korene presne v tej istej garáži, ako Interblue z kauzy emisie prvej vlády Roberta Fica. Druhú polovicu nadobudol nemenej zaujímavý subjekt: cez spoločnosť SPINEX s.r.o. je vlastníkom BJMC družstvo Košice. Členská schôdza družstva v roku 2013 odsúhlasila, aby 92 % podielov družstva nadobudol Ing. Jozef Blaško. Podľa mnohých článkov je Jozef Blaško príbuzným zosnulého Ľubomíra Blaška. Ten mal podľa zverejnenej údajnej zmluvy darovať pred voľbami strane Smer 32 miliónov korún a získať tak vplyv na nominácie do štátnych funkcií. Strana Smer prekvapivo pravosť zmluvy vždy odmietala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Garáž Interblue z kauzy emisie sa vracia
Garáž Interblue z kauzy emisie sa vracia 

Pozadie celej transakcie napovedá, že štát uzavrel opäť veľmi výhodný obchod. Otázka je pre koho. Najskôr cena: vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie sa uvádza cena 25 miliónov eur bez DPH. Nominanti Smeru v štátnom podniku tu však použili šikovný trik. Podnik za kompu platí za každý jeden prevoz na trase Vojka-Kyselica (cyklus tam i späť stojí 206 eur bez DPH). Dňa 26. júna podpísali zmluvu, podľa ktorej mala chodiť kompa jedným smerom každú hodinu, teda 19x za deň. A od 1. júla začala kompa chodiť dvakrát za hodinu, teda 35 krát za deň. Spolu s DPH je to 9 384 eur za deň (35x206 + 5x122 odmena za nočnú pohotovosť + DPH). Spolu za 15 rokov viac ako 50 miliónov eur. Táto cena je navyše naviazaná na cenu lodného paliva na konci januára 2015, pri náraste ceny nafty napríklad o 30 centov sa zvýši na 75 miliónov eur. Zmluva je za normálnych podmienok nevypovedateľná. Takáto vysoká cena sa prieči elementárnej logike. Kompa je životne dôležitá pre dopravu obyvateľov obcí odrezaných od Šamorína vodným dielom Gabčíkovo. Často sú s ňou však problémy: nemôže plávať pri povodniach, silnom vetre, hmle. Trafil ju blesk a niektoré dni na nej treba robiť údržbu. Vtedy majú ľudia smolu. Je dobré, že štát chce riešiť situáciu ľudí z obcí za vodným dielom, ale nová kompa mala byť buď oveľa lacnejšia, alebo sa mal namiesto kompy postaviť most. Štát dá takto 50 miliónov eur za prevádzku kompy, hoci suma by stačila na postavenie mosta. Na porovnanie nedávno otvorený most v Trenčíne je rovnako dlhý ako trasa kompy a súčasťou stavby bol diaľničný privádzač dlhý 2,5 kilometra, križovatky, ďalšie mosty nad cestami a železnicou, protihlukové steny či prekládky sietí. A cena? Okolo 37 miliónov eur. Nevraviac o tom, že cez most v Trenčíne prejde za deň toľko áut, koľko odvezie kompa za mesiac. Do Vojky by tak mohol ísť užší a lacnejší most s jedným pruhom pre autá riadený svetelnou signalizáciou. Za 20 rokov prevádzky kompy pri súčasných výkonoch (takmer 70 miliónov eur) sa v Bratislave v rámci projektu nosného systému MHD komplikovane odstránil Starý most, postavil sa nanovo spolu so stovkami metrov nových estakád a kilometrami električkových tratí, obnovili sa cesty a inžinierske siete. Pri PPP projekte obchvatu Bratislavy štát vyčíslil miliardové spoločenské prínosy stavby. V prípade obcí za Gabčíkovom však na spoločenské prínosy zabudol – ľudia si pekne počkajú na kompu, a ak je zlé počasie alebo v noci, keď kompa nechodí, ostanú doma. Žeby v tom mala prsty tá slávna garáž v Amerike?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri dokumentovaní prípadu som narazila aj na ďalšie zaujímavé obchody. V roku 2013 dosiahla firma Ponton City, a.s. výnosy z hospodárskej činnosti (obrat) závratné 4 eurá. O rok neskôr potreboval štátny podnik Vodohospodárska výstavba vybagrovať nánosy na lodných trasách v Gabčíkove. Zákazky zadával pravdepodobne na základe prieskumu trhu, vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie po nich nie je ani stopa a odkaz na verejné obstarávanie nie je ani v samotných zmluvách („zmluvné strany uzatvárajú na základe vzájomnej dohody túto zmluvu“). Bolo by fakt veľmi zaujímavé zistiť, ako prišiel štátny podnik na firmu s obratom 4 eurá, bez zamestnancov a bez internetovej stránky. Ale prišiel, a v priebehu pár mesiacov s ňou uzatvoril 3 zmluvy v hodnote viac ako 10,5 milióna eur. V jednej zo zmlúv uviedol aj jednotkovú cenu za vyťaženie nánosov z dna rieky: 97 eur/m3. Zdala sa mi to vysoká cena, hlavne keď si uvážime, že bager vytiahne 1 m3 jedným záberom. A nemýlila som sa. V roku 2011 robil bagrovanie nánosov na vodnom diele Gabčíkovo iný štátny podnik, Slovenský vodohospodársky podnik, a Vodohospodárska výstavba mu platila 34 eur/m3, teda tretinovú cenu. Pri celkovom objeme 60 000 m3 tak len na tejto jednej zmluve ide o predraženie skoro 4 milióny eur. Navyše v tejto veci sa minister životného prostredia Peter Žiga sa neváhal uchýliť ku klamstvu v odpovedi na interpeláciu poslanca Národnej rady Érseka, ktorému tvrdil, že citujem z odpovede „sedimenty sa začali ťažiť za predchádzajúceho riaditeľa Ladislava Gála bez verejnej súťaže, a to v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, pričom Slovenský vodohospodársky podnik š.p. o uvedenej skutočnosti nebol upovedomený a súťaže sa tak nezúčastnil.“ Ako dokazujú vyššie uvedené zmluvy, presný opak je pravdou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Za štátny podnik Vodohospodárska výstavba podpisoval všetky uvedené zmluvy jeho generálny riaditeľ Ladislav Lazár. V štruktúrach strany Smer ide zjavne o dôležitú osobu. Za stranu bol poslancom NR SR. V roku 2010 ho Robert Fico osobne predstavili ako kandidáta Smeru na primátora Košíc. Podľa agentúrnej správy vtedy o ňom Pavol Paška povedal, že je presvedčený, že Lazár je správnym mužom na správnom mieste. Myslí si to asi aj dnes. Súčasným nadriadeným Lazára je minister životného prostredia Peter Žiga, vtedajší krajský predseda strany v Košiciach. A jeho zástupcom v podniku Vodohospodárska výstavba je Peter Hajduček s trvalým pobytom kde? Áno, v Košiciach. Po nekonečných zlodejstvách v zdravotníctve sa človek pýta, kde sa len všetci títo ľudia v Košiciach liahnu, veď je to také pekné mesto... Aby sme však Košiciam nekrivdili, mozog celej operácie mohol byť kľudne aj v Bratislave. Dva dni pred podpisom zmluvy na kompu sa konalo valné zhromaždenie Ponton City. Oboch spoločníkov firmy Ponton City (CFS s.r.o. Bratislava aj SPINEX s.r.o. Košice) na ňom podľa notárskej zápisnice zastupovala tá istá osoba: JUDr. Michaela Töröková, ktorá je spolu s ministrom obrany Martinom Glváčom už roky spoluvlastníčkou firmy RHK REAL s.r.o a Glváč bol spoločný zástupca pri splácaní základného imania firmy. S Úradom vlády a ministerstvom dopravy uzavrela za vlády Smeru viaceré zmluvy o poskytovaní právnych služieb. A v roku 2003 zastupovala reštituentov v prípade sporného prevodu pozemkov v Čiernej Vode na firmu blízku Glváčovi. Pozemky v trhovej hodnote okolo 500 miliónov korún mali v roku 2003 reštituenti predať za 1,4 milióna. Overovateľkou zápisnice z valného zhromaždenia Ponton City bola JUDr. Lívia Krnčoková, podľa mena ďalšia spoluvlastníčka firmy RHK REAL s.r.o. Nakoniec už ako drobnosť pôsobí fakt, že dlhoročná členka orgánov spoločnosti Ponton City, a.s. a iných firiem prepojených na Budamar a dnešná riaditeľka Divízie vnútrozemskej plavby štátneho Dopravného úradu majú rovnaké meno: Ing. Katarína Mihalovičová.

Od grobianskej reakcie na môj blog o kauze Port Service je Pavol Pavlis mojim obľúbencom. Spomeniem preto, že ako poslanec NR SR si v rokoch 2007 až 2012 prenajímal od firmy pod kontrolou Budamar (Slovenská plavba a prístavy, a.s.) svoju poslaneckú kanceláriu na adrese Prístavná 10 v Bratislave (http://kancelarie.fair-play.sk/doc/gundulicova/pavlis_pavol_puk.pdf). Na adrese Prístavná 10 sídlia aj dve firmy, v ktorých má Pavlis podiel (FIN-MARK, spol. s r.o. a Port Service Bratislava s.r.o.). Z poslaneckej kancelárie tak do nich mohol chodiť v papučiach. To však isto nebolo dôvodom, aby si poslanec NR SR zriadil v Bratislave už druhú (prvú mal v budove Smeru) poslaneckú kanceláriu v budove s nápisom „Prístav Bratislava“ na streche. Náklady na poslanecké kancelárie hradí štát.

Na záver by som sa chcela za námet tohto blogu poďakovať vedeniu úradu miestnej časti Bratislava – Staré Mesto, ktorej som poslankyňou. Úrad pripravuje najväčšie verejné obstarávanie za ostatné roky a ako poradcu si najal firmu Process management. Pán starosta odmietol podpísať uznesenie miestneho zastupiteľstva požadujúce elektronickú aukciu ako „zjavne nevýhodné pre mestskú časť“, čo logicky vznieslo množstvo otázok. No a pri prezeraní práce spoločnosti Process management som narazila aj na túto kauzu s kompou a bagrami. Okrem poradenstva pri zavádzaní elektronického mýta a mnohých iných štátnych zákaziek radí spoločnosť pri verejnom obstarávaní aj štátnemu podniku Vodohospodárska výstavba. Radí mu tak usilovne, že za ostatné 3 roky s ním podpísala zmluvy na poradenstvo v hodnote 1,44 milióna eur. Ako kontaktné miesto bola uvedená aj v tendri na prevádzku kompy. Žeby sa spoločnosť špecializovala na verejné zákazky prideľované „v súlade so zákonom“?

Počas svojej prvej vlády sa mohol pán Fico poľahky schovať za Mečiara a SNS, ktorých okaté kšefty mu na to poskytovali dostatok príležitostí. Vďaka postupnému vyhadzovaniu nominantov Slovenskej národnej strany sme za štyri roky mali troch ministrov výstavby a štyroch ministrov životného prostredia. Za kšefty svojej druhej vlády však už nesie zodpovednosť výlučne pán Fico a strana Smer. Od pádu komunizmu nemala žiadna iná strana pohodlnú väčšinu v parlamente. No miesto rozvoja krajiny sme sa dočkali parazitovania rôznych skupín na zdravotníctve, eurofondoch a najnovšie i na kompách. A to je chyba. Slovensko sa v niečom podobá na Grécko: oligarchovia prepojení na vládu i ľudia v pozadí vládnej strany štát doslova vyciciavajú. Občanom občas hodia nejakú kostičku (u nás vlaky zadarmo či zníženú DPH na jesetery). Krajina zo zotrvačnosti beží, ako tak funguje, stále viac sa však zadlžuje a jej vnútorná sila upadá. Keď príde veľká vonkajšia kríza, krajina padne na kolená. Nie sú lieky, dôchodky sa znižujú na polovicu, na vonkajšie výzvy nevie krajina reagovať. Bola by škoda, ak by tak dopadlo i Slovensko.

Podklady tlačová konferencia NR SR (9.11.2015): Press-kit-tlacovka-NRSR-9-11-2015-Veronika-Remisova-kompa-Ponton-City

Veronika Remisova

Veronika Remisova

Bloger 
Politik Populárny bloger
  • Počet článkov:  92
  •  | 
  • Páči sa:  9x

Poslankyňa parlamentu za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Poslankyňa miestneho zastupiteľstva Bratislava-Staré Mesto"…there is no path, paths are made by walking…" Zoznam autorových rubrík:  SlovenskoBratislava - Staré MestoCestopisy a potulky

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu