Pán Lazár, stojí vám to zato? Odpoveď na nepravdivé informácie riaditeľa v kauze kompa.

Autor: Veronika Remisova | 11.11.2015 o 9:47 | (upravené 13.11.2015 o 0:05) Karma článku: 15,89 | Prečítané:  17547x

Nominant Smeru na čele štátneho podniku Vodohospodárska výstavba pán Lazár ma obvinil z mnohých klamstiev a vyhráža sa, že ma na súde oberie o milión eur. Posúďte ešte raz, kto má pravdu. Je celý biznis s kompou iba náhoda?

Na začiatok mám odkaz pre riaditeľa toho štátneho podniku pána Lazára: ak si myslí, že ma žalobou na milión eur zastraší, tak sa mýli. Ja som kritizovala prácu pána Lazára ako politického nominanta v štátnom podniku, jeho rodinu som nechala na pokoji. On sa rozhodol moju rodinu zničiť. Pre mnohých politikov je milión eur bežná vec. Nosia ho v igelitkách, škatuliach od vína a najnovšie i balia do alobalu. Pre mňa je ale milión eur závratná suma. Samozrejme obavy z vyhrážok so žalobou mám, máme malého syna, nerada by som prišla o strechu nad hlavou a skončila pod mostom. Je hrozivé, keď sa zástupca štátu vyhráža človeku, že ho zničí. Naposledy to tak bolo možno v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Ale ešte raz, zastrašiť sa nedám.

Aktualizácia 11.11.2015 - 21:00 - nový článok v Denníku N: myslím, že už je jasné, odkiaľ vietor fúka. Ináč, dnes je v kalendári Martin, tak prajem všetko najlepšie ;-) https://dennikn.sk/292532/glvaca-zigu-a-smer-s-kauzou-kompa-spajaju-advokatky-jedna-je-funkcionarkou-strany/

---------------------------------

Hlavné body kauzy kompa:

1.      Štátny podnik Vodohospodárska výstavba uzatvoril zmluvu na prevádzku kompy do Vojky na 15 rokov. Ak bude kompa chodiť 35x za deň ako chodí od leta, cena bude závratných 51 miliónov eur, ak nie viac. Spoločnosť, ktorá vyhrala verejné obstarávanie, súťažila sama so sebou, nik iný ponuku nepredložil.

2.      Štátny podnik vyhlásil verejné obstarávanie vo februári 2015. Výroba kompy, ktorú firma používa, bola dokončená práve vo februári. Nedáva žiadny zmysel, aby niekto vyrobil kompu len tak, bez poznania technických špecifikácii kompy a istoty, že verejné obstarávanie vyhrá, a teda bez zmanipulovaného obstarávania.

3.      V kauze sa vyskytuje množstvo schránkových firiem, v predstavenstve víťaza verejného obstarávania sedí človek, ktorého podľa notárskej zápisnice do predstavenstva inej spoločnosti nominovala firma, ktorá sídli v jednej garáži v USA. V tej istej garáži, ako firma Interblue z emisnej kauzy prevej vlády Roberta Fica.

---------------------------------

Verejné obstarávanie
Pán Lazár médiá na tlačovej konferencii i divákov pri televízore zavádzal keď tvrdil, že verejné obstarávanie jeho podnik vyhlásil v roku 2014. Dňa 30.10.2014 zverejnil podnik iba informatívne oznámenie, ktorého jediným relevantným obsahom bol názov zákazky a trvanie budúcej zmluvy. Nedala sa tak z neho zistiť ani odhadovaná cena a už vôbec nie požadované technické parametre kompy. Bez poznania presných parametrov kompy by bola jej výroba nezmyselná. Ako napovedá zdravý rozum i zákon o verejnom obstarávaní, súťaž sa vyhlasuje dokumentom s názvom „oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania“, ktorý podnik uverejnil 23.2.2015. Až v tomto oznámení sa uvádzalo, kde si môžu záujemcovia prevziať súťažne podklady. Kompa spoločnosti Ponton City však vtedy už bola hotová, alebo niekoľko dní pred dokončením.

Pán Lazár tvrdil, že súťaže sa zúčastnili traja záujemcovia. Dá sa to tak povedať, ale išlo o to, že si iba vypýtali súťažné podklady. Samotný podnik pána Lazára píše v dokumente „Odôvodnenie nezrušenia vyhláseného postupu verejného obstarávania“, že v súťaži bola predložená iba jedna ponuka. Zároveň píše, že „Vzhľadom na špecifickosť a jedinečnosť predmetu zákazky obstarávateľ predpokladá, že zrušením vyhláseného verejného obstarávania a vyhlásením nového by sa situácia zopakovala“. Zdá sa, že táto naša kompa je tak špecifická, že ju dokáže dodať jedine firma Ponton City.

Podľa oznámenia o výsledku obstarávania sa o pridelení zákazky rozhodlo 26.6.2015, keď bola podpísaná zmluva. Kompa začala premávať 1.7.2015. Vyrábať kompu len tak, bez poznania technických parametrov a hlavne bez víťazstva vo verejnom obstarávaní nedáva zmysel. Je preto zrejmé, že v súťaži mohol za normálnych podmienok uspieť iba ten, kto vedel, že v súťaži vyhrá a pred začatím stavby kompy poznal, aké budú požadované technické parametre. Päť dní po podpise zmluvy preto kompu zvesil z klinca začal premávku.

Kto chcel podať ponuku v súťaži, musel zložiť na účet zábezpeku vo výške jeden milión eur. I keď je jej výška v súlade so zákonom, treba sa zamyslieť, či tak vysoká zábezpeka neslúžila iba na odradenie konkurentov vybranej spriaznenej firmy. Napríklad zábezpeka požadovaná pri súťaži na tunel Višňové, v predpokladanej hodnote takmer 900 miliónov eur, bola iba 300 tisíc eur. A to je v odvetví, kde takáto suma nie je pre stavebné giganty žiadny problém.

Zvyšovanie ceny služby podľa cien lodnej nafty:
Som si istá, že pán Lazár vie, čo je v zmluve, ktorú podpisoval. Myslím, že po mojich odhaleniach mu telefonoval aj pán Fico a asi to nebol príjemný telefonát. Tú zmluvu preto pozná do bodky. Napriek tomu neváhal klamať občanov Slovenska keď tvrdil, že ak sa cena nafty zvýši o 5 %, podľa zmluvy sa cena služieb Ponton City zvýši o 0,8 %. Kiež by to tak bolo, mohli by sme to považovať za férové podmienky. Pán Lazár ma aj pri tomto údaji obvinil z klamstva. Našťastie vieme všetci čítať a v zmluve zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv vidíme bod 6.4:
„Cena podľa ods. 6.1 tohto článku zmluvy platí po hranicu ceny za 100 litrov pohonných hmôt určenej na základe CBRB - Rotterdam v posledný deň mesiaca predchádzajúceho mesiacu, v ktorom bola súťaž „Služba na zabezpečenie verejnej lodnej prepravy po Dunaji motorovou kompou medzi prístavmi Vojka - Kyselica" zverejnená [= cena za január 2015, poznámka Veronika Remišová]. V prípade nárastu ceny pohonných hmôt o každých 0,50 € za 100 litrov sa cena podľa ods. 6.1 tohto článku zmluvy zvýši o 0,8 %. Výška ceny pohonných hmôt sa bude zisťovať vždy k prvému (1.) dňu každého kalendárneho mesiaca. Cena za prepravy, ktoré sa vykonajú v tom-ktorom mesiaci, sa po vyúčtovaní prepočítajú v závislosti od ceny pohonných hmôt zistených k prvému (1.) dňu tohto mesiaca“. Náš príklad bol včera preto úplne správny, zvýšenie ceny jedného litra nafty na úroveň bežnú v roku 2014 (o 30 centov) spôsobí zvýšenie ceny za služby kompy o 48 %:

  • nafta zdražie o 30 centov na liter = 100 litrov zdražie o 30 eur
  • podľa zmluvy sa určí, koľkokrát sa použije zvýšenie o 0,8 % (za každých 0,5 eura na 100 litrov sa cena zvyšuje o 0,8 %), teda zdraženie 30 eur / 0,5 eura = 60 krát
  • 60 x 0,8 % (koeficient zo zmluvy) = 48 %.

Pôvodná cena jedného cyklu dopravy 206 eur sa tak zvýši o 99 eur (206 eur x 48 % = 99 eur) na 305 eur. Rovnakým spôsobom sa zvýši cena nočnej pohotovosti zo 122 eur na 180 eur. Veta doplnená 12.11.: Vzhľadom na spotrebu motorov kompy sa ale náklady prevádzkovateľa zvýšia iba o približne 9 eur na jeden cyklus dopravy a o 0 eur (kompa stojí) pri nočnej pohotovosti.

Ak by aj kompa v budúcnosti chodila iba 19x za deň, ako tvrdí pán Lazár, celková cena za 15-ročnú službu v prípade zvýšenia ceny nafty o 30 centov na liter, stúpne z 25 miliónov eur na 37 miliónov eur bez DPH.

Samozrejme si nemyslím, že cena nafty na trhu v Rotterdame je taká istá ako u nás na pumpe. Tam ešte výraznejšie závisí od ceny ropy. Zvyšovanie ceny v zmluve je naviazané na cenu na konci januára 2015. Ropa Brent 30.1.2015 stála 52,99 USD. Ale ešte v júni 2014 stála 110 USD. Cena lodnej nafty v Rotterdame 30.1.2015 bola 470 USD za tonu (lodná nafta = MGO). Ale ešte v júni 2014 bola 860 USD. Jej cena sa skoro zdvojnásobila. Ako vidno, náš modelový príklad so zvýšením ceny nafty o 30 centov je do budúcnosti veľmi pravdepodobný.

Cestovný poriadok kompy: podľa zmluvy so Slovenským vodohospodárskym podnikom, ktorú popísal pán Lazar začiatkom roku 2014 (strana 9) i podľa vtedajších cestovných poriadkov, premávala stará kompa 31x za deň. Pán Lazár zároveň tvrdil, že jednou z požiadaviek starostov bolo, aby chodila nová kompa častejšie. Dosť zvláštne preto vyznieva jeho tvrdenie, že kompa dnes chodí 35x za deň iba na skúšku a budúci rok bude chodiť iba 19x za deň. Aj na základe slov pána Lazára o vyťaženosti kompy som presvedčená, že aj po optimalizácii cestovného poriadku bude kompa chodiť minimálne tak často ako stará, teda 31x za deň. Obyvatelia obcí to skrátka potrebujú. Ak by sa aj trvanie zmluvy skrátilo, z pohľadu predraženia služby je úplne jedno, či štát zaplatí 25 miliónov bez DPH za 8 rokov alebo 42 miliónov za 15 rokov prevádzky kompy.

Hlavný problém je tu takýto: pri verejnom obstarávaní štát požadoval 19 ciest denne a s poskytovateľom sa preto dohodol, že mu bude platiť v prepočte 1,65 milióna ročne. Ale už pár dní po podpise zmluvy sa počet ciest zvýšil na 35 a firme takto ročná suma vychádza  2,85 milióna ročne, čiže o 1,2 milióna ročne viac (a to tam ešte  nemáme navýšenie v prípade zmeny ceny nafty). Podstatne sa tak menia podmienky verejného obstarávania v prospech Ponton City.

Nie, v prípade nevystupuje žiadna schránková firma. Alebo žeby áno?
Pán Lazar sa na tlačovej konferencii dušoval, že nikdy neuzavreli žiadnu zmluvu so schránkovou firmou, a že spolupracujú iba s renomovanými spoločnosťami, ako je napríklad Slovenská plavba a prístavy, a.s., ktorou sa zaštiťoval pri kompe i bagrovaní. Táto spoločnosť tu naozaj funguje dlhé roky a jej kapitáni sú odborníci, spoločnosť čerpá zo svojej histórie z čias Československa. Dlhá história však neznamená, že by majitelia takýchto spoločností nemohli niekedy používať zvláštne obchodné praktiky. Možno si ale pamätáte na moje blogy o kauze ministra Pavlisa, ako sa jeho bývalá spoločnosť Port service (vtedy s majiteľmi na ostrove Curacao) súdi so štátom o 60 miliónov eur. Kauza vznikla preto, že firma pána Pavlisa chcela kedysi privatizovať jeden podnik. Aký podnik? Práve Slovenskú plavba a prístavy. Začiatkom tohto roka pán Pavlis farbisto vysvetľoval, akým pochybným spôsobom získala Slovenskú plavbu a prístavy spoločnosť Penta. Chápem, že pre pána Lazára nie je Penta schránková firma. Všetci vieme, že pán Haščák sedí tam na druhom brehu Dunaja. Ale to bolo v roku 2002. Minulý rok predávalo svoj menší podiel vo firme Slovenská plavba a prístavy, a.s. aj mesto Bratislava a muselo rokovať s ostatnými akcionármi. Vieme preto ich mená. Údaj je z roku 2014, nemyslím ale, že by sa štruktúra odvtedy podstatne zmenila a pán Lazár sa tak či tak odvolával najmä na rok 2014. Boli to:

Len tieto tri firmy majú spolu takmer 69 % akcií. Okrem ďalších menších akcionárov boli v zozname zapísaní aj Ľubomír Blaško, Peter Blaško a Zuzana Blašková.

Prvej firme som sa venovala trošku viac: BUDAMAR TRANSPORT LIMITED sídli v Londýne. Jej 100 % vlastníkom bola minimálne v máji tohto roku cyperská firma BUDAMAR INTERNATIONAL LIMITED. Jej vlastníkom je iná cyperská firma BACALTIA HOLDINGS LIMITED. Jej majiteľmi sú jedna londýnska: HILLSBRAM FREIGHT & LOGISTICS LTD a dve cyperské firmy: KRAEMER VENTURES LIMITED a MUSVOKA INVESTMENTS LIMITED. Tú londýnsku firmu vlastní iná londýnska firma Amusette LTD. Tu ma hľadanie prestalo baviť, pretože aj keď by som sa dopracovala k 20 ďalším firmám v reťazci, pán Lazar by žiadnu schránkovú firmu isto nevidel.

Pán Lazár tvrdí, že majiteľmi firmy Ponton City a.s. sú fyzické osoby, členovia predstavenstva. Keďže členovia predstavenstva sú iba dvaja, logicky vyplýva, že jedným z dvoch majiteľov Ponton City, a.s. je dnes člen predstavenstva pán Ľubomír Baník. Je to možné. Z notárskej zápisnice uloženej do zbierky listín súdu v Prahe vyplýva, že Ľubomír Baník je tiež jedným z dvoch členov predstavenstva pražskej firmy VISEGRAD ASSET MANAGEMENT a.s. (pôvodný názov BRILLIANT ASSET MANAGEMENT a.s.). Dňa 9.10.2014 ho tam menovala schránka BUSINESS INVESTMENTS LLC z tej istej americkej garáže, v ktorej sídlila kedysi aj firma Interblue z emisnej kauzy prvej vlády Roberta Fica (18217 121 st Street, Southeast, Snohomish, Washington, USA).

Pán Lazár tvrdil, že pri predložení ponuky na kompu nemal Ponton City nič spoločné s firmou CFS, s.r.o.
Dňa 24.6.2015, teda dva dni pred podpisom zmluvy o prevádzke kompy sa konalo valné zhromaždenie Ponton City, a.s. Podľa notárskej zápisnice uloženej v zbierke listín na okresnom súde Bratislava I (každý si ju tam môže vyžiadať) oboch akcionárov firmy Ponton City (CFS s.r.o. Bratislava aj SPINEX s.r.o. Košice) na ňom zastupovala tá istá osoba: JUDr. Michaela Töröková, ktorá je spolu s ministrom obrany Martinom Glváčom už roky spoluvlastníčkou firmy RHK REAL s.r.o. Overovateľkou zápisnice z valného zhromaždenia Ponton City bola JUDr. Lívia Krnčoková, osoba s rovnakým menom je ďalšou spoluvlastníčkou firmy RHK REAL s.r.o. Navyše, pán minister Glváč má síce pozastavený výkon advokácie, ale ako dá vyhľadať na stránke Slovenskej advokátskej komory, s pani Krnčokovou založené advokátske spoločenstvo s názvom "KRNČOKOVÁ, GLVÁČ". Z poznámok k účtovnej uzávierke uložených v oficiálnom štátnom registri vyplýva, že firmy CFS s.r.o. Bratislava a SPINEX s.r.o. Košice vlastnili Ponton City aj k 31.12.2014, teda dva mesiace pred vyhlásením verejného obstarávania.

Štátne peniaze
Pán Lazár na tlačovej konferencii tvrdil, že veď v kauze nejde o štátne peniaze, ale o peniaze podniku Vodohospodárska výstavba. Je to žiaľ pocit mnohých riaditeľov štátnych podnikov, ktorým sa asi zdá, že žijú v nejakom paralelnom vesmíre a napriek názvu „štátny podnik“ so štátom nič nemajú a občania ich nemajú právo kontrolovať. Ale každé jedno euro nesprávne použité v štátnom podniku ochudobňuje štát a teda nás všetkých.

Najúspešnejší slovenský start-up
Firma Ponton City mala podľa účtovnej uzávierky v roku 2013 obrat 4 eurá a nemala žiadnych zamestnancov. Len za prvých šesť mesiacov roku 2015 podpísala so štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba zmluvy v hodnote viac ako 32 miliónov eur bez DPH. Keď bude štát nabudúce organizovať nejakú predraženú konferenciu o podpore start-upov, namiesto kadejakých Američanov by mal radšej pozvať  zástupcov Ponton City. Mladí slovenskí podnikatelia by sa od nich mohli mnohému priučiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?