Kto potrebuje Turecko?

Autor: Veronika Remisova | 27.2.2013 o 9:22 | (upravené 27.2.2013 o 12:11) Karma článku: 9,16 | Prečítané:  1076x

48-hodinová návšteva Angely Merkelovej v Turecku skončila v pondelok jej záverečným vyhlásením v zmysle, že chce, aby proces o prístupových rokovaniach Turecka k EÚ napredoval. Vyhláseniu predchádzali slová jej ministra zahraničných vecí Guida Westerwelle, že Európa sa čoskoro bude viac zaujímať o Turecko, ako Turecko o Európu. Prečo zrazu zmena rétoriky, jedného z tichých odporcov vstupu Turecka do EÚ?

Podľa nemecko-tureckej obchodnej komory pôsobí  v Turecku približne 30 000 zahraničných firiem, z toho je 5000 nemeckých. Podľa údajov z roku 2012, v krajine vzniklo okolo 534 nových firiem s nemeckým kapitálom, čo je nárast o 14% oproti roku 2011. Nemecko je prvým obchodným partnerom Turecka. Do Turecka smeruje  9,5 % nemeckého exportu (štatistiky z roku 2011).

Turecko je rýchlo rozvíjajúca sa krajina (rast HDP okolo 5,4%), ktorá potrebuje vybudovať takmer všetko:  infraštruktúru, energetický priemysel, automobilky, finančné služby. Nemecko má zas kapacity, kapitál, zručnosti a tradíciu spolupráce s Tureckom, aby to všetko vybudovalo. Nemecká spoločnosť RWE AG, druhý najväčší producent elektrickej energie v Nemecku už napríklad  v Turecku investovala 500 miliónov EUR v energetickom sektore. A o tom, že Turci tvoria v dnešnom Nemecku najväčšiu komunitu prisťahovalcov (3 milióny), netreba ani hovoriť.

Debata o integrácii Turecka sa už pravdepodobne nebude odohrávať ani na geopolitickej, ani na sociálno-kultúrnej úrovni, ale výlučne na ekonomickej úrovni. To, že väčšina Turecka nie je situovaná na európskom kontinente, už málokoho zaujíma ako argument. A kultúrna tradícia? Európa, ktorá pomaly stráca svoju identitu (urputný boj proti židovsko-kresťanskému kultúrnemu dedičstvu a tradícii, ktorej nedávnym trápnym prejavom bol zákaz svätožiary na našej pamätnej dvojeurovej minci), sa sama pripravuje o možnosť definovať parametre, kto do Európy patrí a kto nie, čo odlišuje ázijské (alebo africké) národy od národov európskych. A je to práve naša európska tradícia, vyvíjajúca sa počas tisícročí  zo židovskej, gréckej, rímskej a kresťanskej kultúry, ktorá jasne hovorí, že Turecko, potomok Osmanskej ríše, ktorá ešte pred necelým storočím (do roku 1922) vládla  pomerne veľkej časti sveta, do Európy nepatrí. Dnes musíme vynakladať milióny na stráženie hraníc s Ukrajinou, po pristúpení Turecka bude Ukrajina najcivilizovanejšia krajina susediaca s Úniou. Našimi susedmi sa stanú „najhorúcejšie" krajiny sveta -  Sýria (už 2 roky trvajúca občianska vojna), Irak (konflikt sa skončil len nedávno), Irán (pracuje na vývoji jadrových zbraní  a hrozí vojenský konflikt s Izraelom, prípadne USA).

Európa nie je len ekonomický projekt, zóna voľného obchodu. Je to v prvom rade civilizačný projekt.  Nemcom sa vstup Turecka do EÚ vyplatí, zrátali si to. A nám? Máme my (a naši politickí zástupcovia) na to názor a hlas v EÚ, aby sme si ho vedeli presadiť?

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lunter: Nikdy som nepovedal, že mamu vyliečili len zdravé potraviny

Článok na webe firmy kandidáta na župana vysvetľuje jej vznik tým, že vďaka zdravej strave sa jeho mama dostala z rakoviny.

ŠPORT

Kohút si priznal chybu, Cígerovi sa ospravedlnil. Ten to neprijal

Tréner reprezentácie a šéf zväzu spolu diskutovali.


Už ste čítali?