Z prác na príprave Celoštátnej stratégie ľudských práv v gescii Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí som však nadobudla dojem, že Slovensko sa naďalej chce radiť skôr do tej druhej, papierovej kategórie. Stratégia, ako ďalší papier, je na to ideálnym nástrojom.
Keďže mnohí ľudia na Slovensku majú problém so zabezpečením základných ľudských práv s praktickým dopadom na ich život (zdravotne postihnutí, starí ľudia, týrané deti, obete domáceho násilia, ľudia žijúci na pokraji chudoby, atď. ), myslela som si, že tieto skupiny budú prioritou aj pre našu sociálne-cítiacu vládu. Avšak minister Lajčák na úvodnom zasadnutí Pracovnej skupiny k príprave Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv osobitne poukázal na nespochybniteľnosť práv jedinej zraniteľnej skupiny, ktorú špecificky menoval - LGBTI. Akoby sa medzinárodné právo a európska legislatíva nezaoberali ničím iným, len tým, či sa niekomu páčia muži alebo ženy, alebo oboje. Čo však samozrejme nie je pravda, stačí si pozrieť základný kameň Európskej únie, ktorý pokrýva diskrimináciu aj v mnohých iných oblastiach: [Európska Únia] bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa (článok 3 Zmluvy o EÚ).
Druhým dôvodom, pre ktorý si myslím, že ľudské práva majú pre Ficovu vládu len „papierový" charakter je forma ich uplatňovania. Pravdepodobne zjednodušujem, ale ako obyčajný občan by som čakala, že pri presadzovaní ľudských práv si vláda sadne a povie, aké konkrétne opatrenia by mohla prijať na lepšiu ochranu práv našich spoluobčanov:
-Minister Richter: právo všetkých žien, ktoré sa stanú z „organizačných" dôvodov nepotrebnými po návrate z materskej; päťdesiatnici, ktorých nik v práci už nechce (zamestnanosť ľudí 55+ je na Slovensku len niečo vyše 40%), práva šikanovaných detí v detskom domove v Kolárove, o ktoré sa dlhé roky nik nezaujímal, práva týraných detí
-Minister Borec: právo na spravodlivý súdny proces - 69% Slovákov nedôveruje súdnictvu
-Minister Čaplovič: právo na slobodu prejavu vyhodeného učiteľa v Košiciach, ktorý upozornil na mrhanie peniazmi, alebo referentky na študijnom oddelení Právnickej fakulty UK, ktorá poukázala na nezrovnalosti pri prijímacích skúškach
-Ministerka Zvolenská: právo „preradenej" lekárky, právo na adekvátnu zdravotnú starostlivosť (v nemocniciach, kde chýbajú občas aj záchodové dosky...)
-A práva všetkých anonymných jednoduchých ľudí, ktorí sa nedostali do novín...
To by sa však naša vláda a náš nedajbože budúci prezident Robert Fico museli o ľudské práva aj skutočne „ľudsky" zaujímať! Namiesto konkrétnych opatrení, však vláda tejto papierovej krajiny prišla s riešením, ktorým je návrh zákona o vytvorení novej inštitúcie(!) s pracovným názvom ÚRAD KOMISÁROV NA OCHRANU ĽUDSKÝCH PRÁV v gescii rezortu práce, kde asi nemajú nič lepšie na práci. Len dúfam, že modelom na pomenovanie našich „Komisárov ľudských práv" boli komisári Európskej únie (hoci tí tiež nemajú najlepšiu povesť) a nie ľudoví komisári v bývalom Sovietskom zväze, ktorí si s ľudskými právami vedeli poradiť onakvejším spôsobom. Ktovie, či sa aj týmto novým Komisárom budú vyhrážať, že ich presťahujú do Košíc alebo do Vranova nad Topľou, ak náhodou na nejaké porušovanie ľudských práv upozornia.
Zlatou strednou cestou by však mohol byť Komisár Rex - ten pracuje efektívne a navyše je aj veľmi skromný. Nepotrebuje novú budovu, kancelárie, plat, odmeny, voľné poobedia v piatok, stačí mu klobáska a občasné poškrabkanie za ušami... Tu je ukážka Komisára Rexa v akcii (pre niektorých ministrov som vybrala titulky v ruštine, aby lepšie rozumeli).
