Je jedno, čo si o igelitových taškách myslím. Ide mi o to, koho to bol nápad. Keď si otvoríte návrh smernice o znížení spotreby ľahkých plastových tašiek, dočítate sa, že v marci v roku 2011 sa zišla Rada pre životné prostredie - to znamená ministri životného prostredia všetkých členských krajín EÚ. Títo ministri, vrátane nášho slovenského, vyzvali Komisiu, aby pripravila opatrenia na zníženie spotreby plastových tašiek. Komisii trvalo 3 roky, kým vykonala všetko, čo od nej členské štáty chceli - analýzy, štúdie, štatistiky a verejné konzultácie. Len v priebehu verejných konzultácii dostala viac ako 15 500 odpovedí a názorov. Veľa roboty, veľa písačiek, veľa minutého papiera a peňazí (aj našich). Návrh smernice je na svete a o definitívnom schválení budú hlasovať zas len členské štáty a náš minister.
Väčšina nápadov, s ktorými „EÚ" prichádza, sa v skutočnosti rodí v Bratislave, Berlíne alebo v Paríži. Niektoré nápady sú fajn, iné „kreatívne" podnety z dielne členských štátov prinášajú len zbytočnú byrokraciu a príkazy, prípadne vyhovujú len niektorým krajinám.
V každom prípade, keď budeme chcieť nabudúce za niečo Brusel pochváliť, alebo naň nadávať, je dobré sa zamyslieť, či zdroj hnevu nesedí niekde bližšie - napríklad na ministerskej stoličke v Bratislave a spokojne sa usmieva popod fúzy.