Záznam z tlačovej konferencie si môžte pozrieť tu:
K trápnym rečiam o mne a manželovi poviem len toľko – áno pán minister, niekto sa vo voľnom čase snaží robiť niečo pre spoločnosť. Chráni prírodu, rozvíja kultúru či svoje mesto, pomáha slabším a zraneným, alebo poukazuje na korupciu či neschopnosť pri správe vecí verejných. A niekto chodí ako poslanec NR SR na valné zhromaždenie firmy, ktorá má majiteľov niekde na ostrove pri Južnej Amerike, a ktorá a je pod vplyvom ľudí s pochybnou povesťou nalievajúcich milióny do politických strán.
Pán minister má pocit, že celá kauza bola na neho účelovo pripravená. Ako som už povedala, všetky fakty som objavila pri písaní blogu o dotácii 60 miliónov pre Babiša. Ten by som nepísala, keby celá vec bola riešená korektne k občanom. Pavol Pavlis mohol povedať na vláde napríklad toto: chlapi, Babiš žiada milióny na Duslo Šaľa a ja ako minister hospodárstva (do 3. júla štátny tajomník) som v konflikte záujmov, keďže ak by sa Duslo zatvorilo, moja firma Port Service Bratislava, spol. s r.o. by prišla o najväčšieho zákazníka. Prerokujme tú dotáciu na vláde, ukážme verejnosti kde a koľko pracovných miest sa vytvorí, aby sme sa vyhli podozreniam. Navyše keď bol Babiš spomínaný ako sponzor Smeru. Nič z toho sa však nestalo, dotáciu potajomky schválili na ministerstve hospodárstva. Preto vznikol aj blog o kauze Port Service.
Pokiaľ ide o tvrdenia pána ministra na tlačovej konferencii, mnohé nemôžu byť pravdivé. Keďže majú dve firmy podobný názov, pletú sa aj mne, začnem ich vlastníckou štruktúrou:
Port Service, a.s. – Pavol Pavlis predseda predstavenstva do 16.6.2003
Port Service Bratislava, spol. s r.o. – Pavol Pavlis konateľ do 31.5.2006, dodnes v nej má podiel
Pôžičky
Pán minister Pavlis povedal na tlačovej konferencii 28. januára toto: „Je to len obyčajná účtovná operácia, ktorá znamená, že ja ako jediný ešte do tej doby v máji 2006, ktorý som mal jediný prístup k účtu [...] a budúci následní kupujúci ma požiadali, s tým, že budú pokračovať v tomto súdnom spore, aby som ich finančné prostriedky previedol na účet a zaplatili sme súdny poplatok v súdnom spore, v ktorom majú záujem pokračovať. To znamená nemám absolútne žiadnu pohľadávku voči tejto spoločnosti, žiadna pôžička, je to len účtovne zaúčtované tak, ako účtovné pravidlá prikazujú: [...] To že tam do dnešného dňa táto pôžička svieti, s tým ja už nemám nič spoločného“.
Hovorkyňa ministra M. Žiaková k tomu o deň neskôr pre časopis Trend dodala: „Text komentára (v poznámkach k účtovnej závierke) nekorešponduje so skutočnosťou vo výkaze. Chybu, žiaľ, urobil účtovník v komentári“.
Na strane 11 poznámok k účtovnej uzávierke Port Service, a.s. k 31.12.2006 sa píše:
Účtovníčka firmy si zjavne plnila svoje povinnosti a pôžičky rozlíšila podľa zdroja prostriedkov: firma Port Service Bratislava, spol. s r.o. zaplatila 50 tisíc (Pavlis na tlačovke tvrdil, že pôžičku 600 tisíc poslal z jej účtu) a Pavol Pavlis ako fyzická osoba zvyšok. Ako vidno zo záznamu, pôžičiek je päť a všetky sú označené, že k dátumu zostavenia účtovnej uzávierky (31.12.2006) nebola ani jedna z nich splatená. Chudák účtovníčka firmy nemala najmenší dôvod vymýšľať si nejaké nesplatené pôžičky od Pavla Pavlisa. Zato Pavol Pavlis na tlačovke 28.1.2015 tvrdil, že o žiadnu pôžičku 600 tisíc nešlo (ostatné spomínané pôžičky taktne obišiel). Pavol Pavlis na výbore Národnej rady tvrdil, že ak by poskytol pôžičku on, bola by v účtovnej uzávierke v kolónke „Záväzky voči spoločníkom“. Lenže chyba lávky – ku dňu zostavenia uzávierky bola už firma predaná na Curacao a Pavlis žiadny spoločník nebol. Aj samotná uzávierka presne potvrdzuje veľkú nesplatenú pôžičku od Pavlisa: na začiatku roka 2006 bolo v účtovníctve v riadku „Záväzky voči spoločníkom“ 285 tisíc. K tomu sa priráta nová pôžička 600 tisíc a 15 tisíc (uvedené v poznámkach), spolu je to teda 900 tisíc. Po predaji firmy v júni 2006 a teda zmene spoločníka sa suma preúčtuje na riadok „Krátkodobé finančné výpomoci“. A tam je dodnes.
Okrem toho, vziať 600 tisíc od firmy z ostrova Curacao pri pobreží Venezuely a v mene spoločnosti Port Service Bratislava, spol. s r.o. ich poslať na účet spoločnosti Port Service, a.s. – nepodobá sa to na pranie špinavých peňazí? A nebolo by náhodou možné, aby ich firma z ostrova Curacao poslala na ten účet Port Service, a.s. sama? Poslať peniaze na účet nejakej firmy predsa môže hocikto, netreba žiadny prístup k účtu.
Predmetná účtovná uzávierka za rok 2006 bola overená audítorkou a jej vyhlásenie o správnosti uzávierky je pripojené úplne na konci súboru. A audítorka predsa len vie rozlíšiť, čo je pôžička od fyzickej osoby a čo nie. V takto overenej uzávierke je čierne na bielom päť pôžičiek súvisiacich s Pavlom Pavlisom (4 od neho ako fyzickej osoby a jedna od firmy Port Service Bratislava, spol. s r.o., v ktorej má Pavlis stále podiel). A všetky sú ku koncu roka 2006 (a pravdepodobne dodnes) nesplatené. Pavol Pavlis mal tak stále záujem na tom, aby firma spor so štátom vyhrala a minimálne tie pôžičky mu splatila.
Valné zhromaždenie v júli 2006
Spoločnosť Port Service, a.s. sa od roku 2002 súdi s Fondom národného majetku (vo vláde zaň zodpovedá minister hospodárstva) a výška sporu je dnes okolo 60 miliónov eur. Valné zhromaždenie spoločnosti Port Service, a.s. sa za účasti jediného akcionára z ostrova Curacao uskutočnilo 27.7.2006. Vtedajší poslanec NR SR Pavol Pavlis sa na ňom zúčastnil a bol zvolený za overovateľa. Na tlačovke tvrdil, že tam bol ako zástupca Port Service Bratislava, spol. s r.o. Tam bol ale od konca mája iný konateľ a Pavlis na valnom zhromaždení 27.7.2006 teda nemal koho zastupovať, nevykonával v orgánoch uvedených firiem žiadnu funkciu.
Vysvetlenie ministra Pavlisa na tlačovej konferencii 28.1.: „do skončenia valného zhromaždenia, ktoré prebehlo v júli 2006, stále spoločnosť Port Service Bratislava s.r.o. bola držiteľom akcie. To znamená dokým sme neukončili valné zhromaždenie nebol dôvod, aby sme my odovzdávali akciu“.
Zmluva o prevode akcií však bola podpísaná 12.6.2006, je iba logické, že pri podpise zmluvy bola odovzdaná i listinná akcia. Navyše na valnom zhromaždení sa podľa notárskeho zápisu žiadne odovzdávanie akcie nekonalo. Podľa stanov spoločnosti Port Service, a.s.: „Akcie na meno sú prevoditeľné zmluvou, vykonaním rubopisu na akcii a odovzdaním akcie“. Rovnako podľa zápisu notára samotný predseda predstavenstva firmy, ktorého na tento post kedysi nominoval Pavol Pavlis, konštatoval, že „podľa listiny prítomných je osobne prítomný zástupca jediného akcionára: Castelo Holdings N.V.“ (Mgr. Tatiana Dlhošová). Jej splnomocnenie bolo podpísané touto firmou 20. júla 2006, a už vtedy sa firma označovala za jediného akcionára Port Service, a.s.
Všetky uvedené dokumenty sú v rozpore s tvrdením Pavla Pavlisa, že na valnom zhromaždení sa zúčastnil preto, že jeho firma Port Service Bratislava s.r.o. bola až do valného zhromaždenia držiteľom akcie firmy Port Service, a.s. Prečo tam teda bol?
Nominácia do dozornej rady Fondu národného majetku
Slová ministra Pavlisa na tlačovej konferencii 28.1. zneli: „Ja som pána premiéra informoval o tom, že existuje súdny spor alebo žaloba, ale pán premiér je právnik a obidvaja sme prišli k tomu, k tej zhode, že neexistuje žiadna právna prekážka, aby som bol nominovaný do dozornej rady Fondu národného majetku, nie je tam žiadny konflikt záujmov, žiadny paragraf, žiadne ustanovenie nezakazuje, aby som bol členom dozornej rady.“
Dobre vedieť, že okrem ministra Pavlisa ani pán premiér Fico nepovažuje za konflikt záujmov ak Pavol Pavlis 11. decembra podpíše žalobu, v ktorej jeho firma bez jediného zamestnanca žiada od Fondu národného majetku 542 miliónov korún a 16. decembra je navrhnutý za člena dozornej rady toho istého Fondu národného majetku, s ktorým sa jeho firma súdi.
Perlička nakoniec
Na otázku, kto zaplatí milióny eur, ak firma spor so štátom vyhrá Pavol Pavlis odpovedal: „Ja nezaplatím za to, zaplatí za to niekto iný.„
Áno pán minister, zaplatíme za to my, občania.
Nakoniec by som rada povedala, že si v zásade nemyslím, že Pavol Pavlis počas svojho pôsobenia v dozornej rade FNM nejako súdny spor ovplyvňoval. Ale jeho nominácia stranou Smer je kolosálnym konfliktom záujmov, aké už musia konečne u nás skončiť. Jednoducho, kto od štátu žiada v súdnom spore odškodné 542 miliónov korún (pôvodná suma uvedená v žalobe), nemôže byť zároveň predstaviteľom štátu na opačnej strane sporu. Ak sú členovia dozornej rady FNM iba akýsi štatisti, ako to tvrdil na tlačovke minister Pavlis, majú mať za výkon funkcie nárok na odmenu mesačne do výšky 50% platu poslanca národnej rady?
Pokiaľ ide o pôžičky – hádzať vinu na účtovníčku, že ona si v hlave vymyslela text „Krátkodobá pôžička od Ing. Pavlisa Pavla - v dobe, keď' pôsobil ako predseda predstavenstva, aj po, spoločnosť' nemala prostriedky na úhradu záväzkov z obchodného styku, na súdne trovy.“ nie je ani chlapské, ani čestné. A ak Pavol Pavlis o pôžičkách klamal respektíve nepovedal celú pravdu (okrem pôžičky vo výške 600 tisíc nič nepovedal k ostatným štyrom pôžičkám), asi vedel prečo.
