Skrátenie pracovnej doby bolo prvé a veľmi promptné opatrenie zo strany samosprávy ako reakcia na letnú vlnu horúčav. Len v priebehu 5 dní na Slovensku skolabovalo viac ako 700 ľudí a nečakané horúčavy boli testom, ako veľmi leží starostom a primátorom na srdci blaho ich obyvateľov a ako sa im snažia zlepšiť život.
V Bratislave, kde sú horúčavy neznesiteľné aj vďaka rozsiahlym vybetónovaným plochám, s veľkou pompou ohlásili dve cisterny s pitnou vodou a polievanie ulíc. Za pitnú vodu sme samozrejme vďační, polievanie ulíc bolo bežné aj za komunizmu, pamätníci spomínajú, ako autá ťahali vodu z Dunaja a v uliciach ich bolo aj bez marketingovej kampane vidieť častejšie, ako dnes. Tu sa však nápaditosť a starostlivosť o občanov končí. Upozornila som, že v Medickej záhrade sú plochy pre najmenšie deti (pieskoviská, preliezačky) bez jediného tieňa a navrhovala som prekrytie plátennou strechou. Náklady minimálne, komfort pre rodičov s deťmi obrovský. Na kovových šmýkačkách v Medickej, ktoré sa na slnku rozpália aj na 100°C sa už viacerí rodičia sťažovali na popálenie detí. Nápad sa žiaľ neujal.
Len máloktoré mestské časti a mestá (napr. Nové Zámky, Trnava, alebo Piešťany) vybavili verejné priestory osviežujúcimi vodnými zariadeniami, ako sú rozprašovače, alebo vodná hmla, ktorá dokáže teplotu znížiť o niekoľko stupňov a nestojí mnoho peňazí. A to už nehovorím o ďalších inovatívnych opatreniach – 300 metrový tobogan cez mesto Montreal v Kanade, „cooling“ centrá v komunitných priestoroch v New Yorku a podobne.
Keďže je predpoklad, že horúčavy sa budú počas nasledujúcich rokov opakovať, mnohé krajiny robia urbanistické projekty a štúdie, ako prostredníctvom plánovania a dizajnu miest bojovať proti extrémnym teplotám (niektoré z nápadov: Jade Eco Park Taiwan, udržateľné inovácie a chladenie „zvrchu aj zospodu“, inšpirácie z New Yorku, alebo z Melbourne, a pod.). Nad problémom sa dokonca začala zamýšľať aj Európska komisia (Smart Cities and Communities). Medzi základné opatrenia miest patrí najmä budovanie a ochrana zelenej infraštruktúry (parky, zelené koridory, aleje, zelené strechy), väčšie priestory medzi budovami a uspôsobenie plánovania mesta, používanie materiálov, ktoré znižujú teplo, budovanie malých mikroklím...
Nie, nepotrebujeme obrovský tobogán cez celú Bratislavu, len chceme, aby volení zástupcovia miest a obcí mysleli nielen na personál na úradoch, ale aj na potiacich sa občanov v uliciach miest.
Kým to tak bude, aspoň si zakričíme „Je nám teplo!“ s novým letným hitom talentovaných študentov VŠMU.
