Tu je jej živná pôda.
To sú zápisky Giovanni Falconeho, talianskeho sudcu a prokurátora, ktorý celý svoj život zasvätil boju s talianskou mafiou. Zomrel vo veku 53 rokov, keď bol na neho spáchaný atentát. Giovanni Falcone absolvoval tisícky hodín rozhovorov s bývalými mafiánmi a snažil sa pochopiť zákony a štruktúru mafie. Hovoril o tom, že mafii sa darí najmä vtedy, ak štát a štátne inštitúcie nedokážu dobre fungovať. Ak polícia nedokáže objektívne vyšetriť aj politicky citlivé kauzy. Ak súdy nie sú spravodlivé a férové a nedokážu kriminálnikov odsúdiť a poslať do väzenia. Ak sú štátne orgány slabé a kadejaké podvodné firmičky dostávajú miliónové dotácie. Ak kontrolné inštitúcie nie sú schopné nájsť a opraviť chyby v systéme, aby sa nikdy neopakovali. Falcone počas svojej kariéry videl zlyhávanie regionálnych úradov v Taliansku a hovoril o tom, že ten „mafiánsky štát“ sa v týchto oblastiach stával funkčnejším a účinnejším ako reálny štát.
Vražda mladého novinára a jeho snúbenice, ako aj prípad talianskej mafie, na ktorom novinár Ján Kuciak pracoval a nestihol ho dokončiť, sú symptómom, že štátne inštitúcie zlyhávajú. Polícia, ktorá si dlhé týždne medzi sebou prehadzuje ako horúci zemiak oznámenie o vyhrážaní, ktoré podal tento novinár na človeka z mafiánskych zoznamov. Súd v Trebišove a Košiciach, ktorý oslobodil Sebastiana Vadalu, ktorý figuruje v prípade talianskej mafie a mal sa vyhrážať sa poľnohospodárom s odôvodnením „nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný“. Súd v Bratislave, ktorý konanie proti dvom Talianom v prípade mimoriadne pochybného prevodu bytov zastavil. Ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré Talianom vyplatilo milióny na dotáciách. Falšovanie listiny, ktoré ostalo bez trestu. Nefungujúce inštitúcie, ktoré sú živnou pôdou pre rôzne mafiánske skupiny.
No fungujúci štát neznamená centralizáciu moci koncentrovanú v rukách jedného človeka ako v Rusku (len v Rusku bolo za posledných 10 rokov zavraždených 11 novinárov). Na Slovensku sme dokázali, že sa vieme ekonomicky o seba postarať, že naši ľudia sú šikovní, vo svete sa nestratia, práce sa neboja. Zároveň sme však zlyhali v tom, že vždy sme sa spoliehali skôr na jedinca, ako na zákony, pravidlá a inštitúcie. Mysleli sme si, že k prosperite Slovenska stačí uveriť vodcom ako Fico alebo Mečiar a zabudli sme, že základom slobody sú pevné, neúplatné a silné inštitúcie. Polícia, súdy, kontrolné orgány, ktoré odolajú tlakom politikov a v kritických chvíľach budú stáť vždy na strane občana.