Celý súdny spor bol v médiách spomínaný viackrát, na zhrnutie uvediem podstatu: v roku 2002 štát (Fond národného majetku - FNM) privatizoval štátny podnik Slovenské plavby a prístavy. Firmu Port Service, a.s. zo súťaže vylúčili pre nesplnenie podmienok a ona si od FNM nárokuje ušlý zisk. V roku 2008 štát spor právoplatne vyhral na Najvyššom súde. Vtedy nastúpil na scénu vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka a v prospech firmy (a teda proti štátu) podal mimoriadne dovolanie. Iný senát Najvyššieho súdu nielenže rozhodol o zrušení rozsudku, ale v odôvodnení uviedol, že Port Service, a.s. bola zo súťaže vylúčená neoprávnene. Keďže sú v priebehu sporu nižšie súdy viazané názorom Najvyššieho súdu, v ďalšom priebehu sporu sa už nejedná o podstate (či mohol FNM firmu vylúčiť), ale iba o tom, akú škodu jej tým spôsobil. V roku 2012 štát prehral, o rok neskôr vrátil Najvyšší súd spor na opätovné prerokovanie, hlavne kvôli nedostatočnému odôvodneniu rozsudku a procesnej chybe. Na ťahu je preto opäť Krajský súd v Bratislave. Podľa výročnej správy FNM za rok 2013 ide o druhý najvyšší súdny spor proti FNM a sporná čiastka dnes dosahuje viac ako 60 miliónov eur.
Poďme k politike. Žalobu na Fond národného majetku (FNM) podala spoločnosť Port Service, a.s. dňa 11.12.2002. Predsedom predstavenstva tejto spoločnosti bez jediného zamestnanca bol dnešný minister hospodárstva Pavol Pavlis. Iba o pár dní neskôr, 16.12.2002, predseda poslaneckého klubu SMER v parlamente, Robert Fico, podpísal tento list, ktorým za člena dozornej rady FNM navrhol toho istého Pavla Pavlisa. A Pavlis nemal problém podpísať čestné vyhlásenie, že „nevykonávam činnosť, ktorá by bola v rozpore so záujmami Fondu národného majetku“. Do funkcie bol Pavlis parlamentom zvolený v polovici januára 2003. Fico teda do dozornej rady FNM navrhol človeka, ktorý bol predsedom predstavenstva a spolumajiteľom firmy, ktorá stojí za jedným z najväčších súdnych sporov v histórii FNM. Hoci funkciu predsedu predstavenstva Pavlis vykonával iba do júna 2003, 100 % vlastníkom uvedenej firmy bola Port Service Bratislava, spol. s r.o. (tá vystupuje aj v mojom nedávnom blogu o dotácii pre Babišove Duslo). Cez ďalšie firmy v nej majú spolu väčšinový podiel Pavol Pavlis a Andrej Babiš. Pavol Pavlis tak bol naďalej v konflikte záujmov, keďže ako člen dozornej rady FNM by získal obrovský finančný profit, ak by FNM súdny spor s jeho firmou Port Service, a.s. prehral. Na doplnenie mozaiky odcitujem slová samotného Pavlisa z rozhovoru o tom, ako sa zoznámil so svojou súčasnou manželkou: „Bolo to pred 12 rokmi, keď som sa stal členom Dozornej rady Fondu národného majetku (FNM) SR a manželka pôsobila ako tajomníčka Výkonného výboru FNM. Šesť rokov sme sa pracovne stretávali...“.
V decembri 2004 Robert Fico v parlamente navrhol Pavla Pavlisa za predsedu Najvyššieho kontrolného úradu „Ide o človeka, ktorý podľa nášho názoru by vynikajúcim spôsobom zastával tento post“.
V januári 2006 spoločnosť Port Service, a.s. prehrala spor s Fondom národného majetku na Krajskom súde v Bratislave. Pavol Pavlis, ako zástupca občanov v dozornej rade FNM mal z toho iste radosť. Ak chcela spoločnosť zlý výsledok zvrátiť, potrebovala podať odvolanie na Najvyšší súd. Potrebovala však zaplatiť súdny poplatok, ktorý bol vzhľadom na obrovskú žalovanú sumu pomerne vysoký. Ako o tom svedčí účtovná uzávierka spoločnosti za rok 2006 (strana 23), na pokračovanie sporu proti FNM musela zaplatiť 600 tisíc korún. A 600 tisíc korún firme požičal nikto iný, ako člen dozornej rady FNM Pavol Pavlis: „Krátkodobá pôžička od Ing. Pavlisa Pavla v dobe, keď' pôsobil ako predseda predstavenstva, aj po, spoločnosť nemala prostriedky úhradu záväzkov z obchodného styku, na súdne trovy“. K dátumu zostaveniu uzávierky 31.12.2006, keď už bol Pavol Pavlis poslancom Národnej rady, neboli pôžičky splatené. Keďže spoločnosť mala na účte 4 tisíc korún a Pavlisovi dlhovala viac ako 650 tisíc, jedinou nádejou na splatenie pôžičky bol úspech spoločnosti v spore proti FNM. Čo sa stalo s pôžičkou nevieme, no od roku 2006 v každej účtovnej uzávierke svieti v riadku Krátkodobé finančné výpomoc tá istá suma: 29 875 eur a spoločnosť mala v poslednej uzávierke v hotovosti 23 eur a na účte nič, čiže splácať asi moc nemala z čoho.
Vo voľbách 17. júna 2006 bol Pavlis zvolený za poslanca parlamentu za stranu SMER a vzdal sa preto funkcie člena dozornej rady FNM. S voľbami ale asi súvisí aj druhá operácia: podľa účtovnej uzávierky (strana 3) dňa 12. júna 2006 predala spoločnosť Port Service Bratislava, spol. s r.o. (spolumajitelia Pavlis a Babiš) 100% akcií svoje dcérskej spoločnosti Port Service, a.s. schránkovej firme Castelo Holdings N.V. so sídlom na ostrove Curacao pri pobreží Venezuely (patrí pod Holandské Antily). Na papieri tak poslanec Pavlis stratil akýkoľvek vzťah k spoločnosti s miliónových sporom so štátom. Dňa 4.7.2006 zložil Pavol Pavlis tento sľub poslanca NR SR: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života“. O to prekvapujúcejšie je, že na valnom zhromaždení Port Service, a.s. (vtedy už vo vlastníctve schránkovej firmy z Holandských Antíl a stále v miliónovom spore proti štátu) na konci júla 2006 sa zúčastnil a dokonca bol zvolený za overovateľa kto? Áno, poslanec Národnej rady Pavol Pavlis – viď zápisnicu z valného zhromaždenia. Zaujímavé je aj miesto konania valného zhromaždenia a zároveň sídlo človeka, ktorý akcionára z Curacao zastupoval: advokátka Tatiana Dlhošová sídli na adrese Nobelova 34, Bratislava (bývalá chemická továreň Istrochem). Nejakou zhodou okolností na tej istej adrese v zastrčenej časti Bratislavy sídlia aj mnohé firmy z koncertu Agrofert, ktorého jediným vlastníkom je Andrej Babiš (AGROFERT, a. s., organizačná zložka Agrochémia, MAFRA Slovakia, a.s. – vydavateľ Hospodárskych novín, spoločnosť sa na adresu presťahovala po kúpe vydavateľstva koncernom Agrofert, Istrochem Reality, a.s., GreenChem SK, s. r. o., VUCHT a.s., Duslo, a.s. pracovisko Bratislava). Spoločnosť sa zakrátko presťahovala na novú adresu Radlinského 27. Tú istú adresu má aj spoločnosť Hotel Saffron s. r. o., ktorej vlastníkom je Vladimír Lexa, brat Ivana Lexu.
Druhá vláda Roberta Fica vymenúva Pavla Pavlisa do funkcie štátneho tajomníka ministerstva hospodárstva dňom 11. apríla 2012. Podľa štatútu FNM „fond spolupracuje s ministerstvom hospodárstva pri riešení problémov a sporov vzniknutých pri realizácii privatizačných projektov“. Ako vidíme z opisu situácie v ostatnom rozsudku Najvyššieho súdu (strana 13), najbližšie pojednávanie na Krajskom súde v Bratislave malo byť 24.5.2012. Avšak dva dni pred ním súd dostal oznámenie právneho zástupcu FNM, že sa pojednávania v jednom z najväčších sporov v histórii fondu nemôže zúčastniť. Ako dôvod uviedol, že musí ísť na iné pojednávanie, ktoré sa ale konalo v inom čase a v tej istej budove súdu. Súd tak konal bez zástupcu FNM a rozhodol v neprospech štátu. Najvyšší súd ten rozsudok síce zrušil, vzhľadom na úroky z omeškania 18 % ročne od roku 2002, ktoré raz budú firme Port Service, a.s. pravdepodobne prisúdené, znamená každé zdržanie konania o ďalších pár rokov miliónové škody pre štát.
Nakoniec spomeniem, že na valnom zhromaždení Port Service, a.s. v roku 2006, na ktorom sa zúčastnil aj Pavol Pavlis, bol do dozornej rady firmy zvolený istý Karl Heinz Hauptmann, narodený 11.8.1960. Rovnaký pán je podľa obchodného registra predseda predstavenstva luxemburskej firmy Kanebo Investment, ktorá stojí za zákazkou za 81 miliónov eur na vývarovne v štyroch nemocniciach, ktorá sa prevalila pred Vianocami. V súvislosti s kauzou Port Service a varenia v nemocniciach je zaujímavá táto veta z článku MF Dnes: „Karl Heinz Hauptmann už několik let poutá pozornost nejen české policie, ale i jejích kolegů v zahraničí a v tajných službách. Naposledy přišla na pražskou pobočku Interpolu žádost z Francie v roce 1997, kdy šlo o zmapování jeho kontaktů v České republice kvůli tomu, že se v zahraničí stýkal s osobami podezřelými z praní špinavých peněz“. Bolo by zaujímavé vedieť, prečo si firma pod kontrolou Pavlisa a Babiša vybrala v roku 2006 práve firmu z Holandských Antíl so zástupcom s takouto povesťou. Možno to vedia len oni dvaja. Minister hospodárstva Slovenskej republiky a minister financií Českej republiky, obaja predstavitelia najsilnejších politických strán v krajine. Predsa len sme bratské národy.
Ak by sa týchto 60 miliónov nevyparilo, mohol byť vianočný dôchodok nie 87, ale 170 eur. Alebo by sa rodinné prídavky zvýšili na 28 eur. Alebo by sme mali lepšie školy a nemocnice. Každý milión stratený zo štátneho rozpočtu ochudobňuje nás, občanov. Je pravda, že korupčné kauzy sa nájdu skoro v každej strane. No my občania musíme rozlišovať, či majú zlodeji v strane väčšinu, alebo sa v nej nájdu aj čestní ľudia s úprimnou snahou o zmenu krajiny. Nie je ľahké vyjsť zo všeobecnej apatie. Politici ale musia cítiť, že ich zlodejčín už máme dosť.
