Pri niektorých legendárnych tendroch, ako napríklad mýtny tender, alebo kompa, ktoré sa zväčša vyznačujú silnou indíciou, že ide o zmanipulované verejné obstarávanie, sa objavujú tie isté mená poradcov. Napríklad Process management (ministerstvo dopravy, kauza kompa, štátny podnik Vodohospodárska výstavba), alebo Pro-tender v zdravotníctve.
Oslovili sme žiadosťou o sprístupnenie informácie 91 verejných inštitúcií (ústredné orgány štátnej správy, štátne podniky, verejné vysoké školy a nemocnice), či a ako využívali poradcov pri verejnom obstarávaní v roku 2015. Z odpovedí vyplýva, že najväčší objem prostriedkov na poradcov pri verejnom obstarávaní vynakladajú štátne podniky a ministerstvá, hoci často disponujú internými zamestnancami, ktorí majú verejné obstarávanie na starosti.
Ministerstvo dopravy – zlatá baňa pre poradcov
Osobitnou kapitolou je ministerstvo dopravy, ktoré vo veľkom využíva poradenské služby pri realizácii veľkých štátnych investícií. Často zahŕňajú aj poradenstvo pri verejnom obstarávaní – napríklad v septembri 2014 ministerstvo dopravy kúpilo od spoločnosti PricewaterhouseCoopers Slovensko, s. r. o. poradenstvo pri výbere súkromného partnera a následnom zadávaní a realizácii koncesie vybraných úsekov diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 za 6,1 milióna bez DPH. V roku 2015 bolo z tejto sumy vyplatené 5,24 miliónov eur. Hodinová odmena za toto poradenstvo sa pohybuje od 168 do 444 eur s DPH (strana 16 zmluvy). Z tejto sumy ministerstvo má zaplatiť firme len ako odmenu za poradenstvo pri verejnom obstarávaní (súťažné podklady, oznámenia) 540 000 eur s DPH.
Niektorým poradcom sa za vlády Smeru zázračne darí
Pred pár dňami Národná diaľničná spoločnosť zverejnila, že sa chystá bez akéhokoľvek transparentného výberového konania podarovať firme Process management 2,6 milióna eur s DPH za poradenstvo pri zavádzaní európskej elektronickej mýtnej služby. Dôvody, prečo tento poradca nebol vybratý v transparentnej verejnej súťaži vyznievajú úplne smiešne: časová tieseň (obľúbená výhovorka), Process management sa údajne podieľal na rokovaniach Slovenska s Európskou komisiou (tu by ma zaujímalo vysvetlenie, prečo externý poradca rokuje s EÚ, keď rokovania by mali byť výlučne v kompetencii daného rezortu), nutnosť zabezpečiť kontinuitu (to znamená, že ak sa niekto raz dostane k lukratívnej zákazke, v rámci zachovania kontinuity bude v danej oblasti profitovať na večné veky?). Keďže Process management riadil verejné obstarávanie v prípade kauzy kompa a motal sa aj okolo zavádzania elektronického mýta, jednej z najpredraženejších verejných zákaziek v histórii krajiny s pestrou zmesou schránkových firiem, môžeme sa oprávnene obávať, čo za biznis ministerstvo dopravy zas chystá... O elektronickom mýte si prečítajte môj blog.
Process management mal lukratívne zákazky aj v štátnych podnikoch, ktoré spadajú pod ministerstvo životného prostredia. Okrem verejného obstarávania v kauze kompa, mu štátny podnik Vodohospodárska výstavba zaplatil v roku 2015 spolu 408 975 eur. Mimochodom, ak by štátny podnik zamestnal 5 odborníkov na verejné obstarávanie na plný pracovný úväzok za mzdu 1400 eur/ mesačne, mohol by ich zamestnávať na 5 rokov za sumu čo zaplatil za ročné poradenstvo firme Process management. V roku 2016 Vodohospodárska výstavba už opätovne stihla zazmluvniť firmu Process management na 180 000 eur.
Podobne je to aj s firmou PRO – TENDER s.r.o., Košice. Táto firma je podľa médií blízka vládnemu Smeru a špecializuje sa na rezort zdravotníctva.
Nie je dôležité iba to, čo verejné organizácie nakupujú, ale aj ako to robia
Sú situácie, keď je najímanie externého poradcu efektívne. Napríklad v prípade, ak je verejná organizácia malá, prípadne obstaráva len výnimočne, takže sa jej neoplatí celoročne platiť špecialistu na verejné obstarávanie.
Ak však jedna organizácia nakúpi to isté niekoľkonásobne drahšie, ako iná štátna inštitúcia, to už efektívne nie je. Na odmeňovanie interných zamestnancov zabezpečujúcich verejné obstarávanie navyše platia prísne pravidlá, externé kupovanie tejto služby pravidlá nemá. Tak sa napríklad stalo, že v priebehu jedného týždňa na prelome februára a marca 2015 také isté poradenstvo kúpila piešťanská nemocnica za 96 eur za hodinu, zatiaľ čo bratislavská nemocnica za 12 eur; za hodinu.
Pokiaľ ide o podlimitné zákazky, Fond národného majetku nakúpil 19. februára 2015 poradenstvo pre podlimitné zákazky za 5 640 eur a deň neskôr štátna obchodná spoločnosť Poľnonákup Tatry, a.s. uzavrela zmluvu na realizáciu podlimitných zákaziek za 1 980 eur. Takéto veľké rozdiely sú nevysvetliteľné prirodzenými výkyvmi na trhu.
Štátne inštitúcie sa často vyhýbajú transparentným verejným súťažiam na výber poradcu jednoduchým trikom: zväčša o pár eur podlezú limit, aby nemuseli súťaž na výber poradcu zverejňovať vo Vestníku verejného obstarávania. V júni 2015 takúto zmluvu na 19 990 bez DPH (limit je 20 000 eur) uzatvorila Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby. V samosprávach je takýto postup ešte častejší.
Tipos – taktika nič nezverejňovať
Aroganciou vyčnieva nad všetkými inštitúciami štátna akciovka TIPOS, ktorá sa rozhodla nič nezverejňovať. Keď sme si pýtali od nej informácie, poslala namiesto súm len čierne machule. Uzatvorené zmluvy zverejňuje tak, že sa z nich nedozviete vôbec nič o nakladaní s verejnými prostriedkami. Vieme len, že TIPOS uzatvoril zmluvu na poradenstvo pri verejnom obstarávaní v priebehu jedného týždňa najskôr so spoločnosťou PP & P Co., s. r.o. a o pár dní so spoločnosťou Process management. Za koľko, to sa nedozvieme.
Rovnaké pravidlá a lepšia kontrola
Za netransparentný výber poradcu podávam interpeláciu ministrovi dopravy a na Úrad pre verejné obstarávanie. Od Úradu pre verejné obstarávanie si však veľa toho nesľubujem, pretože predsedníčkou tejto inštitúcie, ktorá by mala verejné obstarávanie kontrolovať, je pani Zita Táborská, ktorá úzko spolupracovala práve s firmou Process management.
Jedno je však isté, výber poradcov by mal mať jasné pravidlá a lepšie kontrolné mechanizmy. Takisto by sa malo stanoviť rozmedzie cien, aby štát za rovnaké peniaze dostával rovnako dobrú muziku.
